Konečne jar
13.5.2010
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
Po vyčerpávajúcej zime prišla jar. Dni sa predlžujú a ja sa môžem útulku venovať aj počas pracovných dní. Dovolím si tvrdiť, že útulok sa stal mojim druhým domovom.

V poslednom období sa neudialo nič významné. To, že takmer denne prijímame nechcených psíkov, pre nás nie je nič neobvyklé. V pamäti mi však utkvelo pár prípadov, pri ktorých sa mi zastavuje rozum nad neľudskosťou niektorích individuí. Čerstvú spomienku mám na psíka, ktorého sme ráno našli uviazaného pri koši. Postarší pes, v žalostnom stave. Vzali sme ho, dali mu vodu a nažrať. Ale stále ho niečo trápilo. Po vyšetrení veterinárnym lekárom sme zistili, že psík veľmi trpí a nezostalo nám nič iné, ako mu dopriať dôstojný odchod a zbaviť ho bolesti. Na prvý pohľad by som však povedala, že ho jeho rodina musela "milovať". Bol ostrihaný, mal nádherný obojok... Ale nakoniec, keď on potreboval ich pomoc, ho odhodili. Jednoduché riešenie. Našťastie sa zlých prípadov stáva málo a ja sa teším, keď si niektorý zo zverencov nájde domov plný ozajstnej, nefalšovanej lásky.

Jedným z mojich potešení je fenka Jenny, večná tuláčka. Dlhšiu dobu pobehovala po meste a okolí útulku. Nikomu sa však nepodarila chytiť. Jej slobodný tulácky život sa jej pozdával a očividne ho nemienila zmeniť. Do areálu sa prišla najesť, napiť a vzápätí sa vybrala na ďalšiu výpravu. Jedného dňa som prichádzala ku maštaliam a šla za mnou. A od tohto okamžiku sa odo mňa nepohla. Vždy, keď prídem, ma privíta a nedá mi pokoja, kým si ju nevšimnem a nepohladím. Sprevádza ma na každej prechádzke s koňmi a udržiava si jej kondíciu tuláka :)
Ako je teplejšie, záujem o zvieratá majú aj deti. Pomáhajú pri kŕmení, upratovaní, hrajú sa so psami, čistievajú kone a na večer sa vozia. Útulok nezýva prázdnotou, vždy tam niekto pobehuje a to je úplne iná atmosféra. Vždy si osviežime náladu nejakou vtipnou príhodou, zasmejeme sa na šantení šteniat a obdivujeme krásu koní.
Obsah