Náš prvý »blšák«
20.6.2004
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
19. júna 2004 sa v Dome kultúry v Dubnici konal náš prvý dobročinný bazár, blší trh.
Blšie trhy
sú v zahraničí veľmi rozšírené. Názov pochádza zrejme z francúzskeho Marché aux Puces, s narážkou na tie tisíce drobností (=bĺch), ktoré sa na takom trhu dajú za babku dostať. Parížsky blší trh je už desaťročia turistickou atrakciou.
U našich západných susedov sa idea blších trhov v posledných rokoch rozšírila natoľko, že pomaly nie je sobota-nedeľa bez takejto predajnej akcie. Nie len vo veľkom, aj obyvatelia jedného domu alebo ulice či štvrte sa dajú dokopy, pripravia veci, vyložia v určený čas stoly a stolíky (typické sú dlhé „pivárske“ stoly), čo už v domácnosti netreba na ne a blší trh štartuje. Často za sprievodu živej muziky a kulinárskeho doprovodu čapovaným pivom, vareným vínom a rôznymi pochúťkami, pripravovanými čerstvo na mieste. Taký blší trh je „spoločenská“ záležitosť, spôsob trávenia voľného času, komunikácie a – zbavenia sa nepotrebných vecí iným spôsobom než vyhodením na smetisko...
Hľadáme finančné zdroje
V súvislosti s financovaním prevádzky nášho útulku sme uvažovali nad možnými akciami na získanie prostriedkov – ponuka našej sponzorskej organizácie Tierhilfe Sueden Rakúsko, urobiť vecnú zbierku pre dobročinný bazár, nám prišla veľmi vhod. Členovia menovanej organizácie pre nás skladali, čo mali. Môj Yaris Verso pendloval medzi Viedňou a Dubnicou, zakaždým plný až po vrch...
Počítače a elektronika (PC, tlačiarne, videohry, gameboys, CD prehrávače, videorekordéry), staré a novšie bicykle, kolieskové korčule, skateboardy, športové výrobky, záhradné príslušenstvo (slnečníky, záhr. nábytok), elektrické spotrebiče, kancelárske prístroje (fax, kalkulačky), kuchynské pomôcky, cestovné potreby (tašky, kufre), zimná športová výstroj... okrem toho baly šatstva, zánovného a pekného, vrecia plyšových hračiek, krabice detských hier... náš „sklad“ v jednom koterci bol plný. Psíkovia sa museli na čas potlačiť...
Jana pripravila akciu organizačne, mesto Dubnica nám poskytlo priestornú predajnú miestnosť v Kultúrnom dome. Naše „dievčatá“ – im patrí veľká vďaka za entuziastickú pomoc pri príprave, preprave a predaji – všetko pekne povykladali, uložili, označili. Kasa bola obsadená tak, že nikto nemohol ubziknúť pomimo. Pokladníčka Zdenka mala presný prehľad o veciach a ich cenách.
Sobota, 9 hodín ráno, otvárame!
Od skorého rána návštevníci obzerali, prezerali, skúšali – a kupovali. Najväčší nával bol v prvých hodinách – nikto si nechcel nechať újsť tie najlepšie veci. Pričom to bolo subjektívne: jeden potreboval bicykel, žehličku alebo príbor, inému boli dôležitejšie drobnosti. Aj záhradní trpaslíci našli svojich milovníkov. Mamičky prirovnávali oblečenie na telo svojim ratolestiam. Detičky sa hrabali v košoch plných plyšových hračiek. Nebolo vari jedného malého návštevníka, ktorý by odišiel bez nejakého toho medvedíka pod pazuchou.
Ďakujeme za podporu
dubnickému primátorovi Jurajovi Červinkovi a ľutujeme, že nás nemohol prísť pozrieť – dúfali sme, ale vieme o jeho preplnenom programe celý týždeň pred našou akciou.
Potešili sme sa návšteve prednostky MsÚ mesta N. Dubnica, pani Ing. I. Jurisovej. V srdečnom rozhovore spolu so zástupkyňou našej partnerskej organizácie Renate Eberharth z Viedne sme prediskutovali problematiku držania psov v mestách a obciach, žiaľ obmedzené možnosti podporovania útulkov z oficiálnych strán, potrebu osvety na porozumenie a toleranciu psíčkárov a nepsíčkárov...
![[]](images/prominenz.jpg)
Náš prvý blšák bol dňom plným povinností ale aj radostí. Väčšina ponúknutých predmetov našla odberateľa. V pokladni sa nazbieral značný obnos, ktorý sa použije výlučne na potreby našich zverencov v útulku a síce cielene na zdravotnícku opateru. Veď každý psík, ktorého nám z ulice dovezú, musí byť ihneď zaočkovaný, zbavený parazitov, často treba liečiť rany po zraneniach autom, alebo tie na duši zvieratiek spôsobené človekom. Psík Miki prišiel s pohmoždeninami a zranenou labkou. Pre také prípady máme teraz na röntgen, aj na operáciu, keby bolo treba. Mikiho labka nie je našťastie zlomená, pohmoždeniny a poudierania sa pomaly hoja.
Na záver ďakujeme Renate Eberharth za ideu a výkonnú pomoc pri zbieraní pre náš bazár. Ceníme si ju a nepokladáme za samozrejmé, že sa naťahovala s vecami, telefonovala, zbierala, nakladala do auta, cestovala so mnou z jedného konca Viedne na druhý k ďalšiemu miestu s vecami... Tešíme sa, keď hovorí o našom útulku „mein Tierheim“ –osud našich zverencov nie je ani jej ľahostajný.
Náš prvý dobročinný bazár bol úspešný. Pomohli sme si finančne a získali sme skúsenosti pre podobné akcie. Predpokladáme, že akciu zopakujeme.
Zachovajte nám priazeň!
Y. Neumannová
Obsah