English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Jar 2005

3.7.2005

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Tohtoročná jar bola pre nás nesmierne náročná. Preverila nás po všetkých stránkach a vyčistila naše rady od ľudí, ktorí nie sú stavaní do nepohody. Prvé tri mesiace tejto dekády boli naozaj skúškou odvahy. Ja len pevne verím, že sa už podobná situácia nebude opakovať, pretože ma obrala o veľmi veľa síl. Boli sme takmer v likvidačnom postavení, no našťastie sa našli dobrí ľudia, ktorí pomohli. Sám by som to zvládol len s veľkými ťažkosťami. Stavy psov sme mali na historicky najnižšom počte a i to málo sa veľmi rýchlo umiestňovalo do nových rodín. Viem, že vám dlhujem niekoľko fotografii psov do databázy a taktiež sľubujem, že to v najbližšej dobe napravím. Problém je v tom, že nám pribudlo naraz 25 psov z Komárna, no žiaľ v takom stave, že zatiaľ nemám odvahu ich zverejňovať. Psi sú zatiaľ vo veľmi zlej kondícii, s neošetrenou srsťou a čo sa týka charakterov, správajú sa ako polodivé šelmy. Dá nám veľmi veľa námahy, aby sme ich postupne resocializovali. Dovoľte mi, aby som sa pri tejto akcii pristavil a venoval jej pár riadkov.



Koncom mája som bol oslovený Yvonnou Neumann či by som nepomohol psíkom v núdzi z Komárna. Je to tá istá Yvonna, ktorej odchod z našej organizácie mal spôsobiť kolaps. Našťastie sa nič také neudialo a i spolupráca s Yvonnou nadobúda konštruktívnu rovinu. Musel som sa o tom zmieniť, pretože predpokladám, že si túto vetu prečítajú najmä tí, ktorí ma za moje správanie odsudzovali. Ale to som odbočil.

Situácia pre psov z Komárna bola veľmi vážna, pretože im hrozilo utratenie. Samozrejme som nezaváhal a ponúkol pomoc. Nebolo to ľahké rozhodnutie, pretože ešte stále zápasíme s nedostatkom financiií, no na druhej strane, čo by som to bol za záchrancu, keby som pomoc psom v núdzi odmietol. Celá akcia bola aj zmedializovaná, ale takým spôsobom, že dodnes pociťujem krivdu. Nikdy som nestál o medializáciu svojej práce, pretože život ľudí mi je ukradnutý. Nestojím ani o kúsok slávy, ale spôsob akým prezentovala celú akciu televízia JOJ ma rozčaroval. Moderátorka televíznych novín oznámila, že Sloboda zvierat opäť zachraňuje. Moje poznatky mi jasne hovoria, že Sloboda zvierat s celou akciou nemala nič spoločné., ale v pamäti ľudí zostane práve ona, ktorá sa postarala o tých chudákov. Ešte šťastie, že sa zmienili aspoň jednou vetou, že psi budú odvezení do dubnického útulku. Keďže som už niekoľko krát dal najavo moje stanovisko k tejto organizácii, nestrpím aby našu prácu spájali práve s ňou. Mám svoje výhrady voči ich činnosti a vôbec sa s tým netajím.

Čo sa týka zdravotného stavu zvierat, neboli na tom až tak zle. Prijal som zvieratá aj v horšom stave. Čo ma však udivilo, média prezentovali pána Déraja ako milovníka zvierat. Poviem vám, spôsob jeho chovu psov nemá s láskou ku zvieratám nič spoločné. V našom zariadení sme nemali blchy už niekoľko rokov. Dalo nám to v minulosti veľmi veľa námahy, ktorá príchodom týchto chudákov vyšla navnivoč. Psi síce boli očkovaní proti besnote, ale o ostatných vakcináciach sa im mohlo len snívať. Takmer všetky sučky boli gravidné. Pri ich sterilizácii veterinár narátal 73 plodov. Ešte šťastie, že nám ponúkla svoju pomoc THS Wiedeň a sterilizácie preplatila. Tri sučky sú v pokročilom štádiu gravidity a svoje potomstvo privedú na svet u nás. Niektoré zvieratá sa nám rozutekali po dvore a my ani po mesiaci nie sme schopní ich odchytiť. Zaliezajú pod „vagóny“, ktoré nám slúžia ako provizórne sklady. Dnes v noci sa nám jedna z týchto sučiek okotila pod stavebným materiálom. Keď to všetko zrátame dohromady, celá akcia nás vyšla na 17 000 Sk. Keď odrátam päťtisícový príspevok od Yvonny, 12 000Sk je v našej ťažkej dobe dosť vysoká čiastka na reklamu Slobody zvierat.

Takto pred rokom som vás informoval, že i spolupráca s okolitými mestami sa rozvíja a už pociťujeme konkrétnu pomoc. Žiaľ, musím skonštatovať, že sa mi ich prístup prestal páčiť. Mesto Nová Dubnica nám prispelo za minulý rok čiastkou 3 000Sk, čo je tak smiešna suma, že ma priam uráža. Tento rok nás požiadali, aby sme im pomohli odchytiť a sterilizovať túlavé mačky. Keďže ja pracujem len so slušnými ľuďmi, rozhodol som sa, že s mestom Nová Dubnica už nebudem spolupracovať. Záleží len na nich, ako sa k celej tejto záležitosti postavia a vykonajú nápravu.

S mestom Dubnica nad Váhom to nie je o nič lepšie. Primátor mesta nám „odklepol“ na tento rok 10 000Sk. Pôvodne som ich chcel vrátiť, ale správna rada rozhodla ináč. Peniaze využila na rekonštrukciu piatich kotercov. Ostatné si musíme zrekonštruovať z vlastných prostriedkov, teda mojich. Nie je to tak dávno, čo sa primátor kvetnato vyjadroval o našom zariadení. Ako si našu prácu váži dal dostatočne najavo. Keď sme pri tej kvetnatosti, chcem vás poprosiť, aby ste mi nevypisovali, aký som úžasný človek. Ja si z takých listov už nič nerobím, priam ma rozčuľujú. Dôvod je jednoduchý: príspevky pravidelných prispievateľov, ktorých si mimochodom veľmi vážim mi nepostačujú ani na to, aby som zaplatil účet za internet. Môže sa stať, že táto stránka zanikne, pretože na jej prevádzku nebudú peniaze. Osem rokov je naozaj dosť dlhá doba na to, aby som vás presvedčil, že zvieratka potrebujú pomoc a nie prázdne reči o tom, akú ušľachtilú prácu prevádzam. Urobte radšej niečo pre zvieratká. Tie to vedia precítiť najviac. Možno to pre niektorých z vás vyznelo tvrdo, ale bohužiaľ, to je realita dnešných dní. Stáva sa totiž pravidlom, že počúvam, ako som sa na útulku nabalil. Len moji najbližší vedia, ako mi klesla životná úroveň. Nechcem, aby vyzneli tieto riadky ako sťažnosť. Mám ešte stále dostatok peňazí, tak pre mňa, ako i pre zvieratá. Dokedy? To už je iná pesnička. Sám som si vybral túto cestu, no predstava, že sa na Slovensku nájde len desať ľudí, ktorým záleží na našich zachránených zvieratách ma desí.

Neviem, či si mám niečo sľubovať z 2% daní. Minulý rok sme mali 200 prispievateľov z celého Slovenska, pritom kampaň bola neporovnateľne intenzívnejšia ako tento rok. Čo myslíte budem prekvapený? V najbližšej dobe by sa mali tak prepotrebné peniaze ukázať na účte.

Aby som neskončil tak negatívne, chcem vám oznámiť, že mám nového psa. Splnil sa mi sen. Celý čas som túžil po malom ratlíkovi. Nie, že by som si ho nemohol kúpiť. To je veľmi jednoduché. Ja som ho chcel zachrániť. Pred dvomi mesiacmi sa mi dostala do rúk moja milovaná Blška. Kvôli svojmu handicapu bola odsúdená na smrť. Zmenila celý môj život a cítim, že ešte zmení. Možno sa niekedy k nej vrátim a napíšem o nej takmer neskutočný príbeh. Vďaka nej som opäť šťastný.

[Blška]

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109042