English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Priateľa spoznáš keď, ...

7.12.2001

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Tento týždeň sme zaznamenali návštevu, ktorá nám naozaj spravila radosť a dá sa povedať, že hodila "záchranné koleso" v hodine dvanástej. V minulosti som sa zmienil, že prostredníctvom našich zachránencov sme získali veľmi veľa skúseností a najmä niekoľko priateľov, ktorí stoja za to, aby sa o nich vedelo.

Že sme mali naozaj ťažkú jeseň nebudem viac opisovať. Kto číta našu stránku priebežne vie, že sme žili doslova v ohrození svojho vlastného zdravia. Musím priznať, mali sme na mále a
[Naše šťastie]
Naše šťastie
naša takmer päťročná snaha o záchranu zvierat skoro odišla do stratena. Hrozilo, že to budeme musieť napokon vzdať, pretože záujem kompetentných úradov i samotných občanov o našu prácu je minimálny. U ľudí z nášho regiónu to viem pochopiť. Sociálna situácia a ich problémy o samotné prežitie sú niekedy na nevydržanie. Nikdy som sa nesťažoval a pravdepodobne ani neskĺznem na takú úroveň, aby som "plakal" nad svojim osudom. Stačila však jedna nehoda a moja práceneschopnosť sa podpísala pod tento neutešený, takmer neriešiteľný stav. Je to veľmi stresujúce, keď žijete s vedomím, že ste nenahraditeľný. V mojom prípade to tak je a pravdepodobne aj dlho bude. Spôsob života som si vybral sám a nemienim nikoho viniť, že nám nepomáha. Závisť je mi cudzia, ako Bin Ládinove manželky, ale nemôžem opomenúť fakt, že sa na Slovensku pomáha len jednej organizácii. Určite to nie je iba v tom, že majú mediálnu podporu. Možno sú naozaj lepší, ako my. Čo ma však nenecháva kľudným je skutočnosť, že sa do dnešného dňa od nás nedištancovali. V našom regióne poriadajú zbierky na podporu svojich aktivít v Bratislave a ich aktivisti využívajú i naše zariadenie na dosiahnutie svojho cieľa. So Slobodou zvierat som si vymenil niekoľko listov, kde som ich na túto skutočnosť niekoľkokrát upozornil a sľúbili nápravu. Do dnešného dňa som však nezaznamenal žiadnu zmenu i keď sledujem takmer každé ich vystúpenie v médiach. Pravdepodobne sa nápravy z ich strany nedočkám, preto upozorňujem všetkých, ktorí prispievajú na záchranu zvierat prostredníctvom tejto organizácie, že neprispievajú nám. Tým nechcem odradiť týchto ušľachtilých ľudí od príspevkov pre zmienenú organizáciu, ale musím ich upozorniť, že svoje požiadavky na spôsob použitia ich vynaložených prostriedkov, nech žiadajú v Bratislave. Už nás to naozaj nebaví strácať čas a energiu vysvetľovaním tejto skutočnosti.

O to väčšiu radosť som mal, keď nás v týchto dňoch opäť navštívili naši priatelia z Rakúska a v poslednej chvíli pomohli. V jednej zo svojich poviedok o Samovi som sa o nich zmienil. Sam bol prvý psík, ktorému zachránili život a prispeli na jeho operáciu. Už vtedy som bol presvedčený, že sú to ľudia, ktorím sú cudzie plané sľuby a pomohli opäť, keď sa jednalo o zdravie Tula. V týchto dňoch si dovolím povedať, že zachránili celý útulok a spravili radosť i našim deťom. Je Mikuláša a my sme museli zvažovať, či spravíme deťom radosť, alebo kúpime krmivo pre psíkov. Naši priatelia to vyriešili za nás a prispeli finančnou čiastkou bez pýtania, ktorá nám zabezpečí prevádzku do konca roka a svojim spôsobom pomôže prežiť kľudné Vianoce i pre našu rodinu. Preto si dovoľujem verejne vysloviť vďaku pánovi Helmuthovi Samhaberovi, Zdenke Chuchmovej a jej rodine, firme Salvagnini Ernsdorf, Rakúsko.

Prajem Vám spokojné prežitie Vianočných sviatkov a nám čo najmenej "darčekov" v podobe nechcených psíkov.

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109051