Jeseň 2005
5.10.2005
![[odoslat]](images/mail3.gif)
Odoslať ako odkaz
![[odoslat]](images/mail2.gif)
Odoslať text článku
![[vytlačiť]](images/tisk.gif)
Vytlačiť
Jeseň 2005
Ani sa nenazdáme a je tu koniec roka pre nás nesmierne náročného. Vlani o takomto čase som bol presvedčený, že to bude rok, ktorý mi bude prinášať len radosť. Tvrdo som začal pracovať na novom projekte pre kone a uvažoval o odchode. Začal som sa nudiť a mal som pocit, že ma už v Útulku v údolí nepotrebujú. Chcel som si splniť sen, ktorý sa žiaľ rozplynul, pretože som musel zachraňovať už raz zachránené. Pred rokom sme boli organizácia, ktorá nemala žiadne finančné problémy. Všetko sa však v priebehu niekoľkých mesiacov zmenilo na nepoznanie, až to vyústilo do odstúpenia správnych orgánov a zmeny riaditeľa. O týchto ťažkostiach som vás informoval v jarných mesiacoch. Nech boli dôvody akékoľvek, museli sme napredovať ďalej v novej zostave. V marci som prevzal celú zodpovednosť do vlastných rúk a s hŕstkou verných sme sa rozhodli zachrániť čo sa dalo. Začiatky neboli vôbec ľahké. Zostali sme bez prostriedkov a s určitosťou môžem povedať, že sme stratili veľmi veľa priaznivcov. So značne poškodeným kreditom, ale s nezlomnou vôľou sme sa rozhodli, že sa postavíme opäť na nohy. Predchádzajúce finančné opojenie zaniklo a my sme zostali stáť pred takmer neriešiteľným problémom. Ako ďalej?
![[Jeseň 2005]](images/jesen.jpg)
Bolo nám jasné, že nemôžeme poľaviť v úrovni starostlivosti o naše zvieratá a kritickej situácii musíme čeliť všetkými možnými prostriedkami. Keď to tak zhrniem, začiatok tohto roka bol omnoho náročnejší, ako samotný začiatok existencie útulku. Pred ôsmymi rokmi sme nabiehali na úroveň dnešného stavu veľmi postupne a zachraňovali len toľko zvierat, koľko sme si mohli dovoliť zachrániť. Snažili sme sa udržať celé zariadenie v rovnováhe a postupovať podľa prísnych pravidiel. Dnes už môžem povedať, že sa nám taktika vyplatila a vytúžený cieľ bol už takmer na dosah. Keby... Všetko sa v zime rozplynulo. Zrazu sme sa ocitli v situácii, keď sme mali vyše 100 zvierat a miesto peňazí len samé dlhy. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom a uvažovať nad tým, že to bol z mojej strany neuvážený krok, keď som sa vzdal funkcie riaditeľa a útulok odovzdal do rúk ľudí, ktorí i keď sa snažili a robili čo bolo v ich silách, nepochopili podstatu a účel všetkých mojich predchádzajúcich krokov. Stratili zmysel pre rovnováhu a chýbala im odbornosť. Myslel som si, že už sa nič nemôže stať a prenechal som im kormidlo. Bol to z mojej strany prejav absolútnej dôvery, ktorý sa mi vypomstil. Dnes som však presvedčený, že to tak malo byť. Naše rady sa vyčistili od rôznych reformátorov a špekulantov, ktorých myšlienkové pochody neviem doteraz pochopiť. V roku, kedy sa naše oficiálne príjmy za rok 2004 vyšplhali na viac ako 1 000 000Sk začalo nové vedenie uvažovať o zmene štruktúry zvierat. Pojem zmena štruktúry zvierat znamená podľa nich likvidáciu kôz, redukciu stavu koni a špecializáciu len na záchranu psov. Dôvod: jednoducho rozdelenie zvierat na stratové a „ziskové“. Bez toho, že by si bývalé vedenie spravilo finančnú analýzu a zistilo kde je problém, vyslovilo rozsudok. To som mohol spraviť hneď na začiatku a venovať sa iba psom. Vyhol by som sa problémom o akých sa vám ani len nesníva. Mal som tým zvieratám povedať, že ich musím zabiť, pretože bieda sa skončila? Keby som pristúpil na zmeny v štruktúre, naše zariadenie by sa stalo úplne závislým na daroch zo zahraničia, priazne, alebo nepriazne jednej osoby a ja by som prišiel o úplnú slobodu. Napokon by som bol na rade ja. Nehľadiac na to, že by som musel zabiť desiatky zvierat. Kone sa na Slovensku jednoducho nedajú adoptovať podľa mojich predstáv. Pred bránou útulku sa vystriedalo množstvo rôznych špekulantov, ktorí dúfali, že získajú koňa zadarmo, zoderú ho a pošlú do Talianska. Alebo adolescentné dievčatká, ktoré si myslia, že kone milujú, túžia po nich, ale na otázku čo potom, mi nevedia odpovedať. A naše kozy? Tie by určite nikto nechcel a keby aj, predstava, že niektorá z mojich kôz leží v priekope pri ceste na reťazi, ma desí. O ich konci ani nehovorím. Zámer bol však taký, aký som nastolil na začiatku, je aj teraz a pokiaľ budem žiť, nikto na svete ho nezmení. Práve preto, že sme útulkom nie len pre psov, sme jedineční. V opačnom prípade by bol môj život ochudobnený a bezvýznamný. Boli to práve kone, ktorým môžu ďakovať za svoj zachránený život stovky zvierat, hlavne psov. Kone financovali prvé roky našej existencie takmer celú prevádzku a čo je dôležité boli mojou motiváciou, aby som to nevzdal.
![[Jeseň 2005]](images/jesen1.jpg)
Na jednej strane by som aj pochopil, prečo sa tieto zvieratá stali zbytočnými. Dôvod je jednoduchý. Do organizácie začali plynúť peniaze pre nás dovtedy z nepoznaných zdrojov. Vďaka Yvonne Neumannovej sme sa dostali do povedomia zahraničnej organizácie Tierhilfe Süden a v neposlednom rade sa o nás dozvedela aj široká nemecká a rakúska verejnosť. Ich príspevky neboli zanedbateľné. Napokon, všetko si môžete prečítať na stránke Dary. Mojou snahou bolo a vždy bude, snažiť sa o transparentné zverejňovanie všetkých prispievateľov. Za minulý rok bolo v zozname s titulom Herr, Frau, Familie množstvo darcov EUR. Prečo sa ich názor zmenil a prestali prispievať ponechávam na nich samotných. Že by to bolo preto, že som nedovolil zlikvidovať kone a kozy, ktoré sú mojou záľubou? Omyl je na ich strane, mojou záľubou sú všetky zachránené zvieratá. Inak by som to nerobil. Alebo to je úplne ináč? Myslím si, že poznám dôvod prečo sa na naše zvieratá vykašlali, no nebudem ho rozmazávať. Jediné čo ľutujem je skutočnosť, že som tým ľuďom, s ktorými som sa spoznal aj osobne, dôveroval a veril, že im ide v prvom rade o zvieratá. Ja mám svedomie čisté a na rozdiel od druhých môžem spokojne spávať. Toto je jasný príklad toho, že väčšina ľudí nepomáha svojimi príspevkami zvieratám, ale zas len ľuďom. O takú pomoc ja nestojím. Ja ju totižto nepotrebujem. Pomoc potrebujú zvieratá!!!
![[Jeseň 2005]](images/jesen2.jpg)
V priebehu minulého roka sa zabudlo, že to boli práve kozy, ktoré sa značnou mierou podieľali na financovaní útulku. Produkcia kozliat nám aj v tomto roku vykryla takmer dva mesiace prevádzky. Dnes si dovolím povedať, že tak ako som v zime zachránil kozy ja, oni nás zachránili v jarných mesiacoch. Po prevzatí útulku bola finančná situácia na bode mrazu. Na účte bolo niečo viac ako 20 000Sk, ktorými som vyplatil dlhy vzniknuté v období bezvládia a všetci sme zostali na „holičkách“. Našťastie sa nám narodilo takmer 40 kozliat, ktoré priniesli do kasy viac ako 60 000Sk. To už bol celkom slušný začiatok. Mnohých z vás teraz zamrazí pri myšlienke, že tie kozliatka padli za obeť prevádzky útulku. Áno je to tak, ale ináč to nejde. Kolobeh prírody nezastavíte a už som niekoľko krát zdôraznil, že nepatrím ku karfiolovým, alebo sójovým labužníkom. Capkov ponúkame našim sponzorom a kozičky odpredávame pre ďalší chov. Nuž čo už, som obyčajný smrteľník a mäsožravec, ale kozliatka nejem.
![[Jeseň 2005]](images/jesen3.jpg)
Akoby môj anjel strážny vedel, že to nemáme vôbec ľahké, pomohol mi v jarných mesiacoch udržať stavy psov na historickom minime. Veľmi dobre sa psi umiestňovali a veľa ich ani nepribudlo. Vnútorne som cítil, že to ustojíme. S príchodom jari sa do nás vlieval aj nový život. V kľude sme si vegetili až do konca mája. Vtedy som bol oslovený prostredníctvom Yvonny Neumann, či by sme nezachránili niekoľko psov z Komárna. Veget skončil. Podľa mojich informácii boli oslovené aj ďalšie organizácie. Tie však nezareagovali. Z niekoľkých psov bolo napokon 25 zneurotizovaných, vyhladnutých, zabĺšených jedincov. Z toho bolo 14 sučiek, ktoré bolo treba následne sterilizovať. Našťastie sa na nás Tierhilfe Süden po „zemetrasení“ /zmene správnych orgánov/ úplne nevykašlala a zatiahla tieto operácie. Po vykonaní sterilizácii a sčítaní plodov ma zamrazilo. V prípade, že by nám Tierhilfe Süden finančne nepomohla, v útulku by pribudlo viac ako 70 šteniat. Neviem si predstaviť čo by robil ich pôvodný majiteľ, keby sa mu to všetko „vysypalo“ na dvore. Odobratie týchto zvierat úradnou cestou bolo v hodine dvanástej. Pri tejto príležitosti musím vyzdvihnúť finančnú pomoc od THS. I keď nám pomáha len druhotne, význam jej pomoci je veľmi vysoký. Vďaka ním sme jeden z mála útulkov na Slovensku, ak nie jediný, čo má vyriešenú sterilizáciu sučiek na 100%. Je to číslo, ktoré je hodné uznania a v prípade, že by sme sa netopili v problémoch aké denne prežívame, bol by som naň aj patrične hrdý. Je to však úspech, z ktorého má podľa mňa väčšiu radosť THS, pretože im pomáhame napĺňať ich sterilizačný program pre východnú Európu a u nás majú aspoň záruku, že ho vykonávame. Pre nás je to len práca navyše a z ochranárskeho hľadiska má pre mňa druhotný význam. Pokiaľ budeme zápasiť s dennodenným stresom, čo dať tým sučkám do misiek, nebudem mať z tejto aktivity radosť. K tým psom z Komárna snáď len toľko, že som sa v živote nestretol s takou inváziou bĺch. Dlhé roky sme boli od bĺch „čistí“ až do doby, kým nám ich nepriniesli títo nešťastníci. Dodnes sme sa ich úplne nezbavili. Tak ako sme sa nezbavili bĺch, nedarí sa nám ani umiestniť tieto zvieratá. Až na niekoľko výnimiek sú psi z Komárna neprispôsobiví, buď plachí, alebo agresívni. Niet časového priestoru, aby sme sa im všetkým venovali individuálne. V Martine by si poradili. Nám však nezostáva nič iné, len trpezlivosť. Dnes ani srnka netuší, ako dlho to bude trvať.
![[Jeseň 2005]](images/jesen4.jpg)
Finančná situácia sa nám zlepšila v lete, keď nám začali natekať vaše dary z 2% daní. Vyzbieralo sa takmer 100 000Sk. Vzhľadom k tomu, že sme nerobili žiadnu kampaň, taktiež ste boli svedkami jarnej „prestrelky“ Bohunky Mičianovej a jej podobným, ktorých cieľom bola diskreditácia mojej osoby, tak to nebolo málo peňazí. Očakával som omnoho menej peňazí a bol upozorňovaný, aby som sa ani nedivil, keď prepieram špinavé prádlo na verejnosti. Ale verte mi, bolo to nutné. Od začiatku sa snažím na tejto stránke na nič nehrať a možno práve preto je tak úspešná. Som rád, že vás tie nechutnosti neodradili a prispeli ste na správnu vec. Dúfam, že som vás nesklamal. Veľká vďaka v mene našich zvieratiek vám všetkým. Keďže už v minulosti som vám dal sľub, že prostriedky z daní využijeme len na rekonštrukciu objektu, nemohol som konať ináč. Sľuby sa predsa musia plniť. Všetky finančné prostriedky takto získané sme využili okrem iného na rekonštrukciu mreží na kotercoch. Tie si už vyžadovali opravu, resp. výmenu. Pustili sme sa aj do rekonštrukcie domčeka. Zateplili sme, alebo vymenili okná, vymenili elektrické vedenie vo všetkých miestnostiach, ktoré už bolo v havarijnom stave, vybudovali konečne sprchovací kút a zariadili služobnú garzónku, pretože som sa stal už po niekoľký raz bezdomovcom. Pri zariadení garzónky nám významnou mierou pomohol Achim Schwarz z Nemecka. Zásoboval nás materiálom a nábytkom za niekoľko desiatok tisíc korún. On síce tvrdí, že je to maličkosť, ale pre nás zostane navždy človekom s veľkým Č. Už len to, že sme mohli konečne po niekoľkých rokoch vymeniť zastaralé mraziace boxy za nové a tým ušetriť minimálne 30% energie stojí za povšimnutie. Z hľadiska času, je jeho pomoc dlhodobá. Achim tvrdí, že všetko robí vďaka Are, ktorú si minulý rok od nás adoptoval. Keby tak vedel, ako som mu práve ja vďačný za to, že sa Ary ujal? Ara bola u nás veľmi dlho, pretože mala ten istý problém ako psi z Komárna. Stále sa schovávala v búde a k cudzím ľuďom sa správala nedôverčivo. Mala šťastie, že si ju Achim všimol na internete, pretože sa podobala na psa, ktorého mali pred ňou. Psie osudy sú niekedy nevyspytateľné a nevyspytateľné, priam rozprávkové sú niekedy aj medziľudské vzťahy ich záchrancov. Dá sa povedať, že vďaka zachránenej Are mám strechu nad hlavou i ja. Isto viete, že s veľkou nevôľou obnovujem databázu psov. Práve Achim mi pripomenul, že som sa mýlil v názoroch, ako je databáza zbytočná. Rozhodol som sa ju obnoviť, aj keby to malo pomôcť čo i len jedinému psovi. K Boženke Christov, o ktorej som už písal a ktorá nás na jar „zdvihla zo zeme“, mi pribudol ďalší človek, ktorého si nesmierne vážim a s určitosťou môžem povedať, že títo dvaja sú ľudia, ktorých by som zachránil za každých okolností. Našťastie moju pomoc nepotrebujú, ale keby...
![[Jeseň 2005]](images/jesen5.jpg)
Nesmiem zabudnúť na pravidelných prispievateľov u nás na Slovensku. I keď ich pomoc je len čiastková, splnila svoj účel. Ich mená nebudem uvádzať, pretože by som mohol na niekoho zabudnúť, ale nájdete ich na stránke Dary. Veľmi si vážim ich pomoci a hlavne tú pravidelnosť. Tá je na nezaplatenie. Len ten to vie oceniť, kto počíta každý mesiac korunu aby mohol zaplatiť účty. Mne nezostáva nič iné, len dúfať, že sa ich rady rozšíria aspoň na toľko, že by sa nezmestili do osobného automobilu a potrebovali by na presun k nám aspoň mikrobus.
Ďalší, ktorí pomohli sú naši dlhoroční priatelia z Hessenu z organizácie Menschen fůr Tierrerchte Tierversuchsgegner Hessen e.V. , ktorá je našim patrónom. Veľa som už o nich napísal, ale neodpustím si poznámku, že je to naša istota. Ich pomoci sa nevyrovná nič na svete. Pomáhajú nezištne, nekladú si podmienky na čo a kedy máme prostriedky využiť. Nekladú dôraz na sterilizácie, ich prioritou je v prvom rade nasýtené a ošetrené zviera a je jedno akého druhu. Poznajú naše problémy, pretože sa o ne pravidelne zaujímajú a ich prejav dôvery je na nezaplatenie. Ani na chvíľu nezapochybovali o mojich nezištných úmysloch a jednotne sa zhodli v názore, že to čo som spravil na jar s vedením útulku, má aj svoje opodstatnenie. Neverili rôznym bludom, ktoré sa im dostali do uší, že sa so mnou nedá spolupracovať. Priam naopak, spoluprácu so mnou vyzdvihli. Na vysvetlenie: nemôžem spolupracovať s ľuďmi, ktorí vedome, alebo nevedome ničia moje dielo. Argument; My sme to mysleli dobre, len to zle dopadlo, neobstojí. Naše zariadenie je veľmi zraniteľné a jej zraniteľnosť spočíva najmä od ľudí.
Keď sme pri tej spolupráci, musím podotknúť, že demokracia a kolektívne riadenie patrí tak akurát do parlamentu. Tam nech sa na ňu hrajú, pretože tam nejde o nič, len o korytá. Bez tvrdohlavého šéfa, ktorý vie čo chce a hlavne tomu čo chce aj rozumie, by nastala v našom zariadení anarchia. Útulok by nebol útočiskom zvierat v núdzi, ale zariadením, ktoré by vytváralo priaznivé podmienky pre ľudí s vysokými ambíciami, túžbou po moci a v neposlednom rade i po peniazoch. Takých útulkov je všade dosť. V našom zariadení je prioritou spokojné zviera a až potom nenaplnené ambície ich záchrancov. Tí, ktorí sa v minulosti pokúšali, alebo pokúšajú spravovať útulky s určitosťou vedia o čom píšem. Veľmi veľa dobrých projektov stroskotalo na medziľudských vzťahoch. Najčastejšie odborník kontra laik. S týmto problémom sa stretávam odkedy existujem a vždy s nim počítam. Možno práve preto som tam kde som.
Blíži sa zima, ktorá preverí naše odhodlanie. Už teraz viem, že to bude najťažšia skúška v mojom živote. V mojom prípade vždy tá nasledujúca skúška je najťažšia. Nikdy sme neboli na zimu tak nepripravení a zraniteľní ako teraz. Je paradoxom, že za celú dnešnú situáciu môže najúspešnejší rok 2004 v našej existencii. Dejiny sa vždy opakujú. Ja musím len skonštatovať, že je jedno, či podnikáte, alebo pracujete v neziskovom sektore. Peniaze kazia charakter. Pevne verím, že sa nám spolu s vami podarí prežiť zimu a jarná bilancia dopadne v prospech tých nešťastných zvierat. Sám si kladiem niekedy otázku: Dokedy?
Ospravedlňujem sa za tak obsiahly článok, ale ináč som to nedokázal napísať. Ďakujem za pochopenie.
Obsah
, Deutsch 
