English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Dobré holuby sa vracajú

16.1.2006

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Tento netradičný nadpis som si požičal z našej kinematografie. Dúfam, že mi autori tohto skvelého filmu odpustia, ale nenašiel som výstižnejší titulok na tento oznam.





Takmer pred rokom som vás informoval, že sme stratili skoro všetkých priaznivcov v zahraničí. Stáli čitatelia dôvody poznajú, preto sa nebudem opakovať. Mojim najväčším sklamaním však nebolo to, že sa zmenil postoj nemeckej verejnosti voči nám. My sme v práci nepoľavili. Priam naopak, vyvinuli sme ešte väčšie úsilie a bude len otázkou času, kedy sa do povedomia nemeckej verejnosti dostaneme opäť na úplne iných základoch ako v minulosti. Najviac ma trápilo, že sme stratili možnosť umiestňovať naše nechcené zvieratá do zahraničia. Je paradoxom, že práve tie, ktoré sa „domácim“ záujemcom o adopciu nepozdávali a boli odsúdené na dlhodobý pobyt za mrežami, boli veľmi zaujímavé pre zahraničie. Na nešťastie pre nás a samozrejme aj pre tie zvieratá bol fakt, že sme prestali komunikovať s prípadnými záujemcami, pretože sa mi nepodarilo „oživiť“ nemeckú verziu našej stránky. Tam kde chýbajú informácie, prestanú chodiť aj čitatelia a vytvára sa priestor pre nepodložené fámy.

Príchodom Achima sa však všetko zmenilo. Môj priateľ vynaložil priam hektické úsilie, aby nás dostal do povedomia nemeckej verejnosti aj bez tak potrebných informácii na webovej stránke. Plody jeho práce sa už začali objavovať a prvé lastovičky sú na svete. Obnovila sa spolupráca s jednou milou pani, ktorej poslaním je prinavrátiť domov nechceným zvieratám z celej Európy. V minulosti sme prostredníctvom nej umiestnili množstvo psov, ktoré boli u nás aj niekoľko rokov. Je to Steffi Ackermann, ktorá na svojej webovej stránke http://www.koerbchengesucht.de/ ponúka na adopciu desiatky psov. Neváha tieto zvieratá prichyľovať vo svojej domácnosti a hľadať pre ne vhodných majiteľov. Je to práca na vysokej profesionálnej úrovni a mne nezostáva nič iné len tíško závidieť a prejaviť neskonalý obdiv k jej práci. Na Slovensku niečo také nie je absolútne možné. Neviem si predstaviť, že by som prípadného záujemcu o psa poslal domov, pretože by sa mi zdala kombinácia psa, ktorého si vybral s jeho osobou nevhodná. Asi by sme za celý rok neumiestnili ani jedného psa. Útulky na Slovensku práskajú vo švíkoch a sme vďační za každého „úspešného“ záujemcu. Denne sa u nás premelie niekoľko ľudí a do svedomia každého nevidíte. Musí byť na tom človeku naozaj niečo odporné, aby som mu neumožnil vstup. Čo si budeme nahovárať, negatívny prístup k zvieratám na Slovensku má minimálne 90% obyvateľstva. V tomto smere sme oproti iným vyspelým krajinám v ďalekom stredoveku. V našom zariadení môžeme len dúfať, že sa ten ktorý psík bude mať v novom domove dobre. V minulosti som aj navštevoval naše zvieratá v nových domovoch a presviedčal sa o ich podmienkach. Stalo sa nejeden raz, že som psíka novému majiteľovi odobral aj za dramatických okolností, ale tých psov za 8 rokov činnosti je tak veľa, že by na to nestačili ani desiati ľudia, aby prevádzali kontrolu. Priznám sa, ak by som takých ľudí mal, tak by som ich vedel využiť na úplne niečo iné.

Čo sa dá robiť? Ochrana a záchrana zvierat je na Slovensku v plienkach a pretečie veľmi veľa vody, kým sa dostaneme na úroveň našich západných susedov. Našťastie, alebo na nešťastie je u nás v plienkach takmer všetko. Nech sa pozriete do ktoréhokoľvek rezortu, nič nefunguje tak ako by malo. Nie je to pre mňa útecha, ale nemusím mať aspoň výčitky svedomia, že som neschopný. Zvaľovať všetko na totalitu by bolo nefér. Za 15 rokov „demokracie“ by sa dalo spraviť veľmi veľa zmien k lepšiemu, keby nám nevládli tí, čo nám vládli a vládnu. Ale to je vlastne jedno. Rozhodol som sa žiť na Slovensku, preto sa len prizerám a pokúšam niečo zmeniť aj bez zákonov.

Pred mesiacom sme opäť vďaka Achimovi nadviazali kontakt na milú Steffi, ktorá nám umožnila prezentovať niektoré naše psy na jej stránke. Dve z nich dnes vycestovali za novým domovom. Neviem ako mám vyjadriť svoje pocity. Je to zmes pocitu víťazstva, zadosťučinenia, ale zároveň aj sklamania zo straty jedného roka. Dúfam, že sa podobná situácia z jari minulého roka nebude už nikdy opakovať. Zvieratá by nemali doplácať na to, že sa nevieme dohodnúť my ľudia. Do budúcnosti ma bude musieť každý, kto by chcel so mnou spolupracovať veľmi dlho presviedčať o svojej nezištnosti a čestnosti.

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109054