English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Čo si nám dal, rok 2001?

29.12.2001

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Keď som tak nad tým uvažoval a nemal zrovna dobrú náladu, mohol by som skonštatovať, že okrem problémov, nič. Nie je to pravda. Musel som sa ale naozaj sústrediť, aby som v našom živote za tento rok našiel niečo pozitívne. Určite by dopadlo bilancovanie tohto roku omnoho lepšie, keby sme nemali tak ťažký koniec. A práve v tom vidím pozitívny zvrat. Všetko zlé je na niečo dobré.

Skôr než začnem ďakovať všetkým tým, ktorí nám naozaj pomohli, chcem sa poďakovať hlavne [Zima]tým, ktorí nepomohli. Nie je v tom sarkazmus ani irónia, je to naozaj tak. Nebyť tej ľahostajnosti úradov a krutosti spoluobčanov, určite by som nevedel oceniť vašu pomoc tak, ako si zaslúžite.

Preto ešte raz opakujem a obraciam sa na všetkých tých, ktorí by mali zo zákona pomáhať a aj na tých, ktorí vedome týrali svoje zvieratka:

Prestal som byť ľahostajný voči vám a odkazujem: "Ďakujeme vám v mene našich zverencov za moju premenu." Samozrejme im patrí aj odkaz, že vôbec netušia, aké "životaschopné monštrum" z mojej osoby zostrojili. Do dnešných dní mi bolo naozaj jedno kto, kde, komu čo ukradol, komu sa stala krivda a v neposlednej miere ma absolútne nezaujímali problémy tejto spoločnosti. Z toho som vyrástol niekoľko dní po novembri 89. Na Slovensku kradnú a podvádzajú takmer všetci. Takmer všetci myslia len na seba. Ono je to naozaj jedno, na ktorom stupienku spoločenského rebríčka sa nachádzate. Dôležité je prežiť a čo možno najkvalitnejšie. Ja som však pociťoval potrebu pomáhať bezbranným. Spravil som všetko čo bolo v mojich silách, no zisťujem, že bez vašej pomoci som bezbranný ja osobne. Viem, že by sa mi nikdy nepodarilo aspoň toľko čo doteraz, keby som sa nevedel v prvom rade postarať o seba a svoju rodinu. Táto spoločnosť ešte nedorástla ani na takú úroveň, aby sme si pomáhali navzájom ľudia medzi sebou. Možno sa vám zdá, že zbytočne dráždim relatívne pokojnú hladinu, ale ja viem o čom píšem.

Je veľmi smiešne, keď počúvam z úst hociakého voleného "zástupcu ľudu", že tvoríme občianskú spoločnosť a mali by sme všetci so zmenami začať od seba. Za posledných päť rokov som dospel k názoru, že nech robíte čokoľvek v prospech spoločnosti, ste vedome zo strany jej zástupcov likvidovaný. Niekedy mám pocit, že tí ľudia nie sú platení za to aby spravovali našu krajinu, ale aby potláčali všetko dobré, čo nás môže pohnuť smerom dopredu. Ja som začal od seba a skoro som skolaboval. Neoplatí sa im veriť ani slovo, ale to ponechávam na vás. Ja sa začínam naozaj meniť. Chcem zistiť, čo znamená pojem občianska statočnosť.

A teraz k tým pozitívnym zmenám.

V priebehu roka sa u nás toho veľmi veľa pomenilo. Doslova od základov sme prebudovali organizáciu a financovanie nášho zariadenia. Nebyť mojej nešťastnej nehody s koňom, mohli sme si povedať, že sme dokázali nemožné. Mali sme len veľmi malý kúsok k tomu, aby sme boli samofinancovateľným zariadením. Jedna nehoda nás pripravila takmer o existenciu. Našťastie našli sa ľudia, ktorí neváhali a pomohli. Nebolo ich veľa a ani tých financii nebolo toľko, že by sme mohli mať pokoj. Presvedčili nás však, že naša práca má zmysel. O to väčšia vďaka smeruje do ich radov. Bol som naozaj dojatý ( to sa málokedy stáva ) a môžem všetkých ubezpečiť, že nimi poskytnuté finančné prostriedky budú využité len na zachovanie života našich zachránencov.

Tento rok sme si našli veľmi veľa sympatizantov. Mohol by som byť spokojný, ale neodpustím si poznámku na niektorých z nich. Ak majú pocit, že nám pomôže ich tliachanie, ako nás obdivujú, tak sú na omyle. Neznášam, tie pokrytecké reči o uznaní. Viac mi spravili radosť ľudia, ktorí prišli a priložili ruku k dielu, poprípade doniesli niekoľko teplých matracov, alebo prispeli skromným finančným darom. Žiaľ, i to je obraz dnešnej doby. Nedá mi a musím opäť odbočiť. Pokiaľ budú tliachať a sľubovať naši politici, dovtedy to budú robiť i občania. Môžem vás ubezpečiť, že tadiaľto cesta nevedie a nikdy neviedla.

Úspech sme zaznamenali aj na medialnej scéne. Konečne sa o nás začalo písať. Poďakovanie patrí najmä redakcii Pes a mačka. Je to nový odborný časopis, ktorému predpovedám veľkú budúcnosť.

Kto číta pravidelne naše stránky vie, že sme sa dostali do povedomia významných zahraničných inštitúcii. Z našou spriatelenou organizáciou z Nemecka Tierversuchsgegner Hessen e.V. sme započali spoločný projekt. Ozvali sa nám i z RSPCA. Zatiaľ čakáme na odpoveď. Vraj sa o našej spolupráci vyjadria v januári 2002.

Určite máme dôvody na oslavu. Počty zvierat, ktoré sme zachránili je zbytočné uvádzať. Nebolo ich málo i keď nepopieram, že sme mohli spraviť pre ich záchranu aj viac. Nedokážeme bez vašej pomoci toľko, ako by sme si predstavovali. Verím však v pozitívnu zmenu, pretože zákon o podpore podobných organizácii (daň 1%) je už na svete. Kto má čo i len trochu predstavu o našej činnosti vie, že to nie je vôbec prechádzka rúžovou záhradou. Na prácu sa nebudeme nikdy sťažovať. Svoje problémy sme si vybrali sami a dobrovoľne. Čo nás trápi o tom som sa už zmienil. Takže čo dodať na záver?

Neostáva mi nič iné, len vám popriať v roku 2002 všetko dobré a hlavne pokoj na Zemi.

Zachovajte nám priazeň!
Viliam Jaroš

Sorry, your browser doesn't support Java(tm).

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109119