Aktuality Keď dochádzajú argumenty... 8.3.2006 Odoslať ako odkaz Odoslať text článku Vytlačiť V predchádzajúcom článku som dal príležitosť všetkým anonymom alias zasväteným, aby sa vysporiadali so svojim komplexom a pustili sa do mňa. Predpokladal som, že kto sa ozve budú iba deti. Vyrastali pod mojim vplyvom niekoľko rokov a ten sa prejavil na ich správaní. Veľmi si cením ich odvahy. Ak ich nikto nepokazí, vyrastú z nich plnohodnotní ľudia, ktorí už nebudú žiť v atmosfére strachu tak ako naše generácie. Čo si budeme nahovárať, ten strach v spoločnosti stále pretrváva a poznám veľmi málo ľudí, ktorí sa neboja povedať svoj vlastný názor nahlas. Zato však poznám ľudí neporovnateľne viac, ktorí síce majú svoj vlastný názor, ale prezentujú ho spôsobom ktorý nemá s odvahou nič spoločné. Dnes som sa o tom presvedčil. Našim zasväteným dochádzajú argumenty, ale musia nejako prejaviť svoju nevôľu s mojim správaním. Odskákalo si to auto. Tento čin nedokážem okomentovať. Snáď len tak: Bože, odpusť im, lebo nevedia čo činia... Auto bolo evidentne zaparkované v bezprostrednej blízkosti útulku. Ten kto rozbíjal sklo si musel všimnúť nápis komu auto patrí. Takže nepredpokladám, že to bola náhoda. Keď som kedysi odmietol auto od THS a vysvetlil im prečo žigulák, tak nechápali. Vtedy som povedal, že by mi iné auto ľudia boli schopní zapáliť. Dnes už nie som ďaleko k tomu aby som mal pravdu. Našťastie auto je iba mŕtva vec, ktorá nemá pre mňa žiadnu hodnotu. Dúfam, že týmto výrokom som nedal „milovníkom zvierat“ návod na to, aby začali ubližovať našim zvieratám. Už som si raz vypočul od jedného zasväteného, že to tu všetko otrávi. Povedzte mi čo mám robiť? Mám naozaj skončiť skôr, kým sa nestane tragédia? Je mi do plaču a to sa na mne pomýlili už aj 120 kiloví chlapi. Ten kto to spravil by to asi nerozchodil keby som ho chytil. Tí zasvätení ma predsa len dostanú z Dubnice. Nemám strach o seba, ale o životy tých nemých...     Obsah Konečne jar (13.5.10) Pomôžete, ak môžete? Prosíme... (27.11.09) leto 2008 (27.8.08) Pomalý rozbeh... (20.6.08) Ako to v útulku teraz vyzerá (18.5.07) Zatrpknutý (13.10.06) Prinavrátená úcta (30.7.06) Historický rok (26.5.06) Adopcie do zahraničia (8.4.06) Jar 2006 (31.3.06) Keď dochádzajú argumenty... (8.3.06) Dobré holuby sa vracajú (16.1.06) Jeseň 2005 (5.10.05) Pomoc bez pretvárky, nie sú sľuby ako sľuby... (30.7.05) Jar 2005 (3.7.05) Opäť „v sedle“ (29.3.05) Vianočný darček (9.12.04) Ako je to vlastne s mojim odchodom (24.9.04) Plané sľuby sú im cudzie (31.7.04) Náš prvý »blšák« (20.6.04) Naše partnerské organizácie sa predstavujú... (2) (4.6.04) Vďaka za pomoc (25.4.04) Naše fenky sú sterilizované! (31.3.04) Naše partnerské organizácie sa predstavujú... (1) (14.3.04) Ďaľší dôvod na oslavu... (5.3.04) Radosť radostná (27.2.04) Radosť s trpkou príchuťou (18.2.04) Deň, ktorý spája (4.2.04) Dobré zvesti (1.2.04) Nová nádej (21.12.03) Nastal čas na zmenu (2.11.03) Návšteva, ktorá vždy poteší (1.8.03) Pozvánka na Milkovické kozy od Milkovických koz i Standy Pence (28.6.03) Máme to za sebou… (11.6.03) Útulok zatiaľ prežíva (28.4.03) Že by to bol koniec? (26.3.03) Výročie (18.3.03) Aj 1% nám môže pomôcť (7.3.03) A máme po Vianociach… (27.12.02) Bez strechy (18.11.02) Piškotka (19.10.02) Deň po 4. októbri (6.10.02) Keď sa dôvera a ochota pomôcť nevypláca (28.8.02) Nezostalo iba pri sľuboch (2.8.02) Začali sme s rekonštrukciou (11.6.02) Dnes som Ťa konečne pochoval, Tolek (28.5.02) Ľady sa pohli (11.5.02) Ak sa rozhodnete… (23.2.02) Výzva (15.1.02) Čo si nám dal, rok 2001? (29.12.01) Vianočné pozdravy (13.12.01) Priateľa spoznáš keď, ... (7.12.01) Odkaz do Košíc a nielen tam (24.11.01) Aris, utajený koniec kauzy (4.11.01) Zostal som na všetko sám. (1.11.01) Zbohom Tolek! (23.10.01) Návšteva spoza "veľkej mláky". (22.10.01) 4. október (8.10.01) Nová strecha je už skutočnosťou (21.9.01)

Návšteva č. 109048