4. október
8.10.2001
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
Dnes viac, ako po iné všedné dni, by sme si mali všímať utrpenie a strádanie zvierat. Som presvedčený, že všetkým tým, ktorí "zablúdili" na našu stránku netreba vysvetľovať, čo tento deň v ríši zvierat znamená. Ale i tak, čo keby niekto náhodou nevedel?
Dnes si pripomíname medzinárodný deň zvierat. Z akého podnetu vznikol nebudem vysvetľovať, pretože to vedia už deti v predškolských zariadeniach. Poviem vám len, že bol pre mňa naozaj sviatočný. Zastihol ma úplne v inej situácii, ako som si predstavoval. Kto čítal poviedku z príbehov www.utulokdca.sk/povidky.php vie, že som pripútaný na lôžko. O to viac som potreboval s niekým komunikovať a cítiť, že nie som opustený i keď trpím. A to som človek, ktorý má možnosť výberu spoločníkov a vie, že sa oňho niekto postará. Čo potom chúďa zvieratko, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu dostalo do podobnej situácie, ako ja?
Pri práci so zvieratami sa snažím vniknúť do ich pocitov a vnímam každé ich správanie individuálne, ako reakciu na daný podnet. Mojimi rukami v útulku prešlo viac ako tisíc zvierat a každé z nich ma nenechalo na pochybách, že aj oni sú osobnosti i keď nemé a bezbranné voči ľudskému týraniu. Už nikdy nezapochybujem, či má zviera dušu. Kde inde, ako v útulku máte možnosť nazrieť do zranených a podvedených zvieracích duší? Výpovede neskutočného utrpenia s prímesou bezmocnosti sú tu na dennom poriadku. Nedávna náhoda, alebo osud mi dali pocítiť ako to v skutočnosti je a verte mi, nie je to nič príjemné.
V našom zariadení sme mali naplánovaný deň otvorených dverí, no miesto toho som musel absolvovať nepríjemné, ale pre moje zdravie nevyhnutné ošetrenie na chirurgii. Otvorený deň sa nekonal, ale i tak sme zaznamenali niekoľko príjemných návštev a moji priatelia nešetrili želaniami, aby som sa čo najskôr uzdravil. Tieto návštevy, listy a telefonáty ma naozaj potešili a presvedčili, že predsa len nie som až tak osamotený, ako si niekedy namýšľam. Život pri zvieratách mi otvoril nový rozmer pohľadu na svet a pomaly prestávam pochybovať o ľudskej dobrote. Získal som veľa podnetných rád, ako čeliť ľudskej zlobe. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že jedným z dôvodov prečo som dobrovoľne odišiel "do izolácie" bolo nesmierne veľa sklamaní v medziľudských vzťahoch a túžba po duševnej rovnováhe. Pred niekoľkými rokmi som sa "odstrihol" a ani nedúfal, že budem ešte niekedy mať rád aj ľudí. Som veľmi rád, že som sa mýlil a našiel prostredníctvom zvierat niekoľko priateľov, ktorí stoja za to. Jedného z nich pokladám dokonca za svojho brata i keď sme sa zoznámili len pred necelým rokom a pritom býva na druhej strane tejto planéty.
Okrem toho, že mám nových priateľov, mi zvieratá dali možnosť výberu smeru mojej cesty. Už viem, že by som nedokázal robiť niečo iné. Našiel som zmysel svojho života. Kiež by si viacero ľudí mohlo povedať v tejto pohnutej dobe to isté.
To je len malý výber z toho, čo všetko som získal za svoju snahu pre záchranu zvierat. S určitosťou môžem povedať, že je to liek na všetky neduhy tejto doby. Zviera vás nikdy nesklame.
Zhodou okolností som si dnes niekoľko krát vypočul, že mám veľmi dobrého anjela strážneho. Nevedel som, ako na to odpovedať. Určite ho mám, pretože som už niekoľko krát nemusel byť medzi vami. Jedna pani to v čakárni u lekára povedala za mňa. "Zachráňte toľko životov ako on a príde aj za vami". Možno je v tom naozaj kus pravdy. Nechcem, aby to vyznelo ako rúhanie a náhodou som nepodráždil svoje hviezdy. Osud si nikto nevyberie, ale môže ho určitým spôsobom usmerniť. Sľubujem, že budem v rámci mojich možností robiť všetko pre to, aby tých trpiacich zvierat bolo ešte menej.
Obsah