English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Historický rok

26.5.2006

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Neviem ako začať tento článok. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí pravidelne prispievajú na prevádzku útulku. Neviem však, či to mám spraviť teraz, alebo až na konci. Rozhodol som sa, že sa poďakujem dvakrát a aj tak to bude málo. To čo teraz napíšem patrí najmä tým, ktorí netliachajú ale pomáhajú. Ďakujeme!

[historicky rok]
[historicky rok]
[historicky rok]
[historicky rok]
[historicky rok]
[historicky rok]

Predstavte si, že v mesiaci apríl a s určitosťou môžem povedať aj v máji sa vám podarilo niečo čomu by som ešte v zime neuveril. Vďaka vašim príspevkom sme dosiahli stav, kedy som nemusel siahnuť na iné finančné zdroje a hravo sme vyfinancovali všetko krmivo pre zvieratá. Všetci tí, ktorí ste pravidelnými prispievateľmi našich aktivít ste sa nepriamo zapojili a dopomohli k stavu, že naše zvieratá nemusia trpieť hladom. Nie že by v minulosti trpeli, ale vašou zásluhou už druhý mesiac nemusím počítať každú korunu a viem, že sa môžem na vás spoľahnúť. Tento stav sme dosiahli takmer po deviatich rokoch prevádzky bez významnejšej kampane. Pochopili ste, že aj keď veľké myšlienky, sú bez prostriedkov a pomoci nerealizovateľné.

Všetko je to v období kedy tvrdo uvažujem nad zmenou spôsobu môjho života. Nebudem zahmlievať, ale už mám mojich aktivít plné zuby. Zdalo sa mi nespravodlivé, prečo by celá ťarcha mala byť iba na mojich pleciach. Tie slová uznania a kvetnaté reči mi vôbec nespôsobovali radosť. Skôr naopak, môj život dostával trpkú príchuť. Niekedy som mal pocit, že si za svoje peniaze a skutky kupujem priazeň, aj keď bez odozvy. Dôvody prečo som sa dal na záchranu zvierat som už niekoľko krát spomenul. Nikdy som nemal, ani nebudem mať pocit, že je to mojim poslaním. Svojimi skutkami som chcel dosiahnuť iba to, aby sa niektorí milovníci zvierat nad sebou zamysleli a pochopili, že mlátením prázdnej slamy tých zvierat veľa nezachránia. Plánujem už dlhšie obdobie uzavrieť túto kapitolu môjho života. Chcem žiť naďalej obklopený zvieratami, určite aj zachránenými, ale len sám pre seba. Už niekoľko rokov mám pocit, že stagnujem a nerozvíjam svoje vedomosti. Chcem sa učiť niečo nové od zvierat a v neposlednej miere si zasluhujem odpočinok. Neunavujú ma zvieratá, ale styk s ľuďmi, ktorí nechápu, alebo nechcú pochopiť význam mojej činnosti. Je na čase ukázať, že nie som žiadny snílek, ale odborník. Chcem vás však upokojiť a prehlásiť, že neodídem skôr pokiaľ nenájdem za seba plnohodnotnú náhradu. Musí to byť človek, ktorý ma nebude presviedčať o tom ako zvieratá miluje. To musí byť jasné na prvý pohľad, že nie je žiadny dobrodruh. Na Slovensku dnešných dní nie je potrebnej toľko viditeľnej lásky v ochranárskej činnosti. Skôr vedomostí, odbornosti, skutkov a v neposlednom rade peňazí. Pretečie ešte veľmi veľa vody kým sa vás nazbiera toľko, aby bol útulok samofinancovateľný. Preto hľadám človeka aj s peniazmi. Skôr mi je milší človek, ktorý mi povie, že mu nie je ľahostajný osud bezprízorných zvierat, ako ten, ktorý svoju lásku ku zvieratám vyjadruje svojou životosprávou a prehnanými rečami. Viete, verejne sa vyznať, že niečo alebo niekoho milujem je veľký záväzok. Ja osobne som nedospel na takú úroveň, aby som dokázal o sebe povedať, že milujem zvieratá ako celok. Dospel som však aspoň na takú úroveň, že milujem niekoľko z nich. Možno sa časom dopracujem tak ďaleko, že ich budem milovať všetky. Zatiaľ som však na úrovni, že mi nie je ľahostajný iba ich osud. Píšem to kvôli tomu, aby sa zamysleli niektorí z tých ľudí, či je naozaj pravda to čo tvrdia. Podľa mňa milovať, znamená obetovať seba samého pre milovaný objekt. Preto im odkazujem: Zvažujte svoje slová, nechcem vás súdiť, ale nedokážem vás brať vážne. Na Slovensku ma o svojej láske k zvieratám nikto nepresvedčil. Niekoľko ľudí ma však presvedčilo, že zvieratá zastávajú v ich živote dôležitú úlohu a sú schopní pre ne aj niečo obetovať. Všetci sú zverejnení v okienku Dary.

Dnes už viem, že sa oplatilo vydržať a presvedčiť sa na vlastnej koži, že podobne zmýšľajúcich ľudí ako ja je zatiaľ niekoľko aj na Slovensku, nie len v cudzine. Nie je vás veľa, ale tá kvalita ľudských osobností a energia čo z vás vyžaruje mi dodáva silu ešte pokračovať. Vaše listy sú pre mňa zdrojom inšpirácie a dodávajú mi opäť vieru v dobro človeka. Naozaj veľkú radosť okrem iného mi robí skutočnosť, že sa rozrastajú rady milovníkov zvierat, ktorí svojim pričinením budujú útulky na Slovensku. Niekedy som až prekvapený ako rýchlo. Čo nevidieť nás bude niekoľko desiatok. Naozaj nestačí len rozprávať, treba konať. Až vtedy bude svet krajší a znesiteľnejší nielen pre ľudí.

V minulosti som niekoľko krát napísal, že sa neviem dostatočne poďakovať za vaše príspevky a odporučil vám aby ste hľadali vďaku u tých nemých tvári. Keďže ste všetci roztrúsení po celom Slovensku a nemáte možnosť navštíviť naše zariadenie, ďakujem vám v mene tých nemých tvári osobne. Vďaka vašim príspevkom môžem žiť v istote, že i keď na samotnú prevádzku útulku treba minimálne raz toľko peňazí, pocit, že aspoň na to krmivo bude vždy, je na nezaplatenie.

Ešte raz ďakujeme a zachovajte nám priazeň i naďalej!

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109078