Prinavrátená úcta
30.7.2006
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
Keď mám pravdu povedať, výstižnejší názov článku ako tento ma momentálne nenapadá. Často píšem o pocitoch a práve tento pocit som včera prežíval a vychutnával si jeho blahodárne účinky plnými dúškami. Kto v živote niečo skúsil vybudovať napriek všetkým nástrahám a s vedomím, že dlho zostane nepochopený mi dá za pravdu, že je to pocit na nezaplatenie. V článku Dobré holuby sa vracajú som čiastočne opísal tento problém a naznačil, že nepoľavíme v snahe opäť si získať priazeň zahraničných sponzorov i napriek tomu, že to nebude vôbec ľahké. Včera sa môj sen stal skutočnosťou. V našom zariadení sme privítali milú návštevu z Rakúska. Navštívili nás čelní predstavitelia z Tierhilfe Suden e.V, Sylvana Stierschneider, predsedkyňa a Gabi Surzitza zapisovateľka tejto organizácie.
Tieto milé dámy prišli na základe pozvania od Achima.
Priznám sa, že som nevedel ako sa mám k ním správať. V minulosti mi bolo naznačené, že i keď sa snažia na Slovensku o nejakú významnejšiu pomoc, takmer vždy je smerovaná do útulkov, ktoré sa trápia s nemalými problémami a ich starostlivosť o zvieratá je na úrovni balkánskych štátov. My sa za také zariadenie nepovažujeme a som na to patrične hrdý. V minulosti ma išlo roztrhnúť od jedu, keď predchádzajúce vedenie prezentovalo náš útulok ako na počiatku kolapsu. Pociťoval som to ako dehonestáciu môjho úsilia a práce. Vraj to bolo nutné, pretože úspešným sa nepomáha. Ako vzor mi bola daná Nitra. Teraz to snáď vyznie ako samochvála, ale musím to napísať. Až tak som si „mastil brucho“ keď som videl ich veľký údiv nad starostlivosťou o zvieratá a ich rôznorodosť. Na základe predchádzajúcich informácii som mal určité obavy ako príjmu fakt, že nezachraňujeme iba psy, ale i kone a kozy. Predchádzajúce vedenie útulku chcelo tieto zvieratá zlikvidovať, alebo aspoň čiastočne zredukovať s odôvodnením, že žiaden sponzor na svete nebude financovať moje „hobby“. Ako keby celý útulok nebol mojím hobby a jeho generálnym sponzorom nebola moja osoba.
Bol som prekvapený aké protichodné informácie o našom zariadení mali. Dokonca nevedeli, že máme svoju internetovú stránku. Pritom nás už takmer dva roky podporujú a čiastočne preplácajú sterilizácie. V minulosti nám zasponzorovali oplotenie, kúpili ojazdené auto a spravili niekoľko zbierok krmiva a rôznych pomôcok. Všetko však za predchádzajúceho vedenia. Až teraz chápem aké problémy môžu v živote nastať keď viazne komunikácia. Achim sa ešte „zapotí“ aby všetko dal na správnu mieru.
Návšteva prebehla v srdečnom duchu. Predstavil som im plány do budúcnosti a konečne prišiel čas aj na môj projekt s mačkami. Zatiaľ o ňom iba rozprávam, no predpokladám, že budúci rok by sme sa mohli pustiť do jeho realizácie. Na Slovensku také zariadenie chýba a ako ináč, zas chcem byť prvý. Môžete sa pridať. Dnešným dňom zahajujem zbierku za účelom odkúpenia pozemku. Ak sa náhodou rozhodnete prispieť, do poznámky pre prijímateľa napíšte „mačky“.
Vo fóre som sa zmienil, že sme zachránili malú kobylku Silviu. O dva dni na to som dostal informáciu, že je neďaleko žriebä haflinga, ktoré potrebuje taktiež pomoc. Takže je u nás. Dali sme mu meno Narcis. Oba koníky našli u týchto milých dám patronát. Budú nám pravidelne prispievať na ich starostlivosť. Takže nie kone, ani kozy neboli príčinou toho, že viazla medzi nami komunikácia. Tu treba povedať, že naozaj stačí vydržať. Keď robíte niečo s presvedčenia, presvedčíte aj iných a pridajú sa...
Obsah