 |
|
|
|
leto 2008
27.8.2008
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
Týždeň pred odovzdaním môjho prvého vysvedčenia zo strednej školy bolo neuveriteľne horúco. Niet pochýb o tom, že leto už čakalo predo dvermi. Koniec školského roka pre mňa znamenal úspešné ukončenie prvého ročníka a odbremenenie sa od mnohých povinností. A vďaka tomu mi pribudol čas na moje najväčšie hobby - zvieratá.
Toto leto bol veľký zlom pre fľakatú a rozkošnú poníčku Vilmu. Začala pracovať pod sedlom. Bolo to neskutočne veľa práce. Ako nový obyvateľ útulku bola plachá a bála sa každého pohybu. Časom sa osmelila a už v ľuďoch nevidela hrozbu. Začala pracovať na lonži, neskôr so sedlom a napokon i s jazdcom. Pracovala s ňou Veronika, s ktorou má Vilma úžasný vzťah. Dnes je z nej skvelý poník, jemný na pomôcky, vnímavý a rada sa učí novému. Verím tomu, že keď nazbiera skúsenosti, nebude mať chybu
Ďalej musím spomenúť psíka Tea. Nie je to totiž obyčajný pes. Vďaka nemu vyrástlo v útulku mnoho šteniat. Je to totiž psík s neuveriteľným otcovským citom. Nie každý pes strpí vedľa seba šteňa. Najmä vtedy, ak sa jedná o potravu. Teo je však iný. Malé psíky vychováva s takou láskou, ako keby boli jeho vlastné. Raz k nemu prišlo veľmi vyľakané šteňa, ktoré nemalo veľký záujem o potravu. Teo k nemu dotlačil misku. Šteňa vyliezlo spoza búdy, podišlo k Teovi a ochutnalo. Bol to naozaj krásny pohľad. I teraz má spoločnosť niekoľkých drobcov.
Ďalšia, nie moc veselá správa je, že Liborko si zranil nohu. Ale pre mňa to malo určitý význam. Naskytla sa mi možnosť ošetrovať ho. Denne sme zranenú nohu umývali a preväzovali. Liborko bol vždy veľmi statočný. Bolo vidieť, že ho to pri preväzovaní bolelo, ale on vždy pekne stál a nevymýšľal. Rana sa mu začala pekne hojiť a snáď už bude vedieť, že si pri šantení má dávať viac pozor.
Asi v polovici leta pribudli nové kobylky, ktoré tu už boli spomenuté. Tieto postaršie dámy sú úžasne fotogenické, tak sa stali mojimi obľúbenými fotografickými objektmi.
Neskôr som mala možnosť spoznať bližšie mladého koníka Carlosa. Je to taký ten zaťatý typ tvrdohlavého teliatka. Ale po určitom čase som si ho veľmi obľúbila. Pri práci sa so mnou aj začal baviť, čo bolo super. Ale trvalo dlhší čas, kým ma vnímal úplne. Ale keď sa to podarilo, stálo to zato. Je ten typ koňa, ktorý vám nič nedá zadarmo. To som si vlastne uvedomila, akú obrovskú úlohu zohráva charakter.
Pre mňa veľké prekvapenie bola Daisy. Vlastne sa to stalo skôr, ako bolo leto, ale myslím, že to stojí za zmienku. Raz som otvorila dvere kancelárie a v košíku sedelo malinkaté šteniatko. Hneď ma prišlo privítať a všimla som si, že má niečo so zadnou nožičkou. Dozvedela som sa, že ju má zlomenú. Svojím pohľadom si ma hneď získalo a o tri dni poputovala ku nám. Sprevádza ma na každom kroku a máme medzi sebou hlboký vzťah. Veľmi ľahko sa všetko naučila, postupom času sa i noha vyliečila a teraz je vďačná za svoj život. Tu patrí obrovské ĎAKUJEM pánovi doktorovi.
M.
Obsah
|
Návšteva č. 109067
|
 |