Návšteva spoza "veľkej mláky".
22.10.2001
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
Koncom tohto týždňa som mal naozaj radosť. Len tak ľahko ma nič neprekvapí, no nedávna neohlásená návšteva poriadne zatriasla mojou psychikou.(Myslím to v dobrom slova zmysle). O čo ide?
Tento týždeň zastalo pri našom zariadení auto, z ktorého vystúpili traja ľudia. V prvom momente pre mňa nič zvláštne, pretože nás navštevuje v priebehu dňa niekoľko desiatok ľudí. Mal som dojem, že sú to záujemcovia o adopciu psíka. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa mi jeden z tých ľudí predstavil a povedal, že prišiel až z Toronta(Kanada), pretože sa prostredníctvom internetu dozvedel o našom zariadení. Bol zvedavý, či je to naozaj pravda, že existuje na Slovensku útulok pre zvieratá, ktorý i napriek ťažkej ekonomickej situácii v našej vlasti a bez dotácii funguje tak, ako opisujem vo svojich príbehoch z útulku.
Podľa jeho reakcii sme s manželkou usúdili, že bol nadmieru spokojný s tým čo videl a my sme získali do "našej databázy" nového priateľa až z Toronta. Nešetril chválou a uznaním. Takéto úprimné prejavy nám spolu s manželkou nabíjajú "baterky" a dodávajú silu na ďalší boj s ľudskou bezohľadnosťou a krutosťou. Nikdy som neuvažoval o tom, že to robíme kvôli uznaniu a určitým spoločenským výhodám. Stredobodom našej činnosti boli vždy len zvieratá, no takéto ocenenie nemôže zostať bez povšimnutia a musím sa s vami oň podeliť.
Už dlhšiu dobu musím konštatovať, že i napriek tomu, že o nás na Slovensku vie relatívne málo ľudí, prostredníctvom internetu sme sa dostali do povedomia viacerých ľudí zo zahraničia, ktorým naša činnosť nepripadá tak čudná ako našim spoluobčanom. Na Slovensku sme prinajlepšom pokladaní za bláznov, ktorí stratili zmysel pre realitu. Nikdy som sa nesnažil nikomu vnucovať svoj názor na život, ale prichádzam na to, že s mojim zmýšľaním súhlasí omnoho viac ľudí, ako som si schopný pripustiť.
V týchto dňoch si pripomíname štvrté výročie našej činnosti. Za toto obdobie sme prešli neľahkými skúškami. Niekedy sa zdalo, že už sme v koncoch. Vždy sa však našlo riešenie, ako napredovať ďalej. Okruh našich priateľov a sponzorov sa začína rozrastať, čo ma veľmi teší a na druhej strane utvrdzuje v názore, že to čo robíme, robíme dobre a naša práca má zmysel. Za toto krátke obdobie sme zachránili viac ako tisíc zvierat. Toto číslo by mohlo byť omnoho vyššie, keby sa nám podarilo presvedčiť našich politikov, aby nám "odklepli" nejakú tu korunu z rozpočtu. Stále som nedostal odpoveď na čo sú využité finančné prostriedky z daní za chov psov v mestách a obciach. Možnože pripravovaný zákon pána Bajana o chove a držbe psov nám dá odpoveď i na túto otázku.
Nie, že by sme boli odkázaní na tieto peniaze. Chcem len zdôrazniť, že by tých problémov ohľadne túlavých psov bolo podstatne menej a my by sme nemuseli počúvať od našich zahraničných hostí, akých máme slaboduchých zástupcov ľudu.
Obsah