Zbohom Tolek!
Ani v najčiernejšom sne ma nenapadlo, že budem musieť písať tieto riadky. Život ma opäť prekvapil a dal pocítiť, aké je šťastie vrtkavé a naše bytie a nebytie je len hrou náhod.
Tieto riadky sa mi píšu veľmi ťažko, ale je to jediná možnosť, ako aspoň čiastočne zvečniť pamiatku môjho priateľa, ktorý tragicky zahynul a už nikdy sa s nim na tomto svete nestretnem.
Zoznámili sme sa relatívne nedávno. Ani nie pred dvoma rokmi prišiel a ukázal, že to čo robí aj vie. Dali nás dohromady kone a jeho majstrovské umenie s nimi zaobchádzať. Bol to podkováč, pôvodom z Ukrajiny. Zaujal ma jeho prístup ku koňom, ktorý nebol podmienený iba profesne. Pre kone mal cit a rozumel im. I naše kone rozumeli jemu. Získať si ich dôveru je nesmierne ťažké, pretože sú poznačené predchádzajúcim životom. Toleka neprekvapilo, keď ma videl s koňmi komunikovať. Vedel to aj on a musím priznať, že v niektorých momentoch im rozumel viac ako ja. Nebol prvý podkováč, ktorý nám ich kuval. Počas ich pobytu u nás, sa pri nich vystriedalo niekoľko spoľahlivých odborníkov. Vždy sa nám nejakým spôsobom podarilo všetky tri "presvedčiť", že je to pre ich dobro, ale nikdy sa to nezaobišlo bez menších incidentov a drobných zranení. Až keď prišiel Tolek, všetko sa zdalo byť brnkačkou. Vedel si za mojej asistencie nohy podržať sám, čo je pre väčšinu "západných kováčov" nemysliteľné. Pracoval s prehľadom a mimoriadne citlivo.
Určite s ním odišlo veľa umenia a mne nezostáva nič iné len dúfať, že sa ešte niekedy nájde v blízkosti našich koní podobný človek. Mal úžasný charakter a zmysel pre spravodlivosť. S Tolekom sa vytratilo z našej stajne šťastie, ktoré len veľmi ťažko opäť nájdeme.
Dnes mi nezávisle od seba telefonovalo niekoľko ľudí, aby mi oznámili smutnú správu. Všetci pocítili v jeho odchode nenahraditeľnú stratu. Nechýba iba rodine, mne a našim koňom. Tolek chýba všetkým, čo ho poznali a taktiež ostatným koňom, ktorým vyliečil poškodené kopytá, alebo dopomohol k víťazstvám.
Smrť si nevyberá a keď si vyberie, vždy je to krutá daň. Nikomu ju neprajem. Jeho tu však ešte mohla nechať a vziať si niekoho iného. Poznám veľmi veľa ľudí, ktorí sú na tomto svete zbytoční. Jediné, čo ma utešuje je, že za tak krátky čas si stihol postaviť pamätník vo večnej spomienke ľudí, ktorí ho poznali.
Nikdy na Teba nezabudneme, Tolek Zanko!
Všetkým jeho priateľom a známym s ľútosťou musím oznámiť, že dňa 21. 10. 2001 navždy dotĺklo mladé srdce jedného z najkvalitnejších odborníkov a znalcov koní, akých som kedy poznal. Posledná rozlúčka bude dňa 24. 10. 2001 o 8.45 hod. v Bratislavskom krematóriu.