English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Dnes som Ťa konečne pochoval, Tolek

28.5.2002

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Pod kopytami stád

Ani neviem ako začať. Väčšinou sú ľudia neprístupní a k svojim citom nepripustia ani svojich najmilších. Bránia sa prejaviť svoje emócie, pretože im to kazí ich image. Mne nie. Pri strhávaní podkov z kopýt našich koní ma zasiahol veľký žiaľ. Priznám sa, že som neplakal, ale chlapsky som sa opil. Dúfam, [Tolekove krasky]že nedopadnem ako jeden z našich populárnych spevákov a nebudem v tejto "demokratickej spoločnosti", kde si môže každý povedať svoj názor, zlikvidovaný len preto, že propagujem alkoholizmus. Mne nejde o peniaze, takže ma asi nezlikvidujú. Ale nechajme sa prekvapiť.

Tolekové podkovy "držali" až do dnešného dňa. Bol som nútený ich vymeniť, pretože to bolo mimoriadne nebezpečné pre ich zdravie. Naposledy ich Tolek "obul" ešte pár dní před svojou smrťou a po prvý raz mali kopytá tak dlho neošetrené. Vždy som sa snažil, aby to nebolo dlhšie ako šesť týždňov, pretože noha a jej kopyto je najdôležitejší aparát pre prežitie koňa vo voľnej prírode.

Viem, že som to mal spraviť skôr, ale nebolo človeka, ktorý by sa na to podujal. Dnes je po všetkom a naše kone majú kopytá pripravené na zdravý pohyb. Po Tolekovej práci mi zostalo pár želiezok, niekoľko klincov a v kopytách koní dierky.

Podkováč, ktorý nikdy v živote s týmto človekom neprišiel do styku musel uznať, že to bol odborník. Jeho prvá veta bola. "asi mal dobré klince". Ja som odpovedal, že to v klincoch nebolo. Tolek to jednoducho vedel. Trvalo veľmi dlho kým dal tie železá dolu. Bolo mi veľmi smutno, pretože jeho práca vydržala a on nie. Nech to bolo s jeho koncom akokoľvek, bol to človek od koní.

Tieto riadky sú poslednou mojou zmienkou na jeho život. Odkazujem v jeho mene všetkým aby sa nezbláznili, keď pocítia v ruke hrču peňazí. Peniaze treba použiť, nie zneužiť. Vtedy vás tu osud nechá o niečo dlhšie a aj spokojnejších. Nepríslúcha mi súdiť prečo a ako odišiel z tohto sveta. Ani ja osobne neviem, ako napokon skončím. Sme rôzni a o tom je život. Treba však vydržať a hľadať naďalej svoje šťastie, ale nie v peniazoch.

Verte mi, šťastie je všade, len treba vidieť aj tam, kde by sme sa niekedy ani nepozreli.

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109036