English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Deň po 4. októbri

6.10.2002

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Tento rok som sa rozhodol, že na našich stránkach Medzinárodný deň zvierat ani nepripomeniem. Nemal som totižto dôvod ho niekomu pripomínať, pretože si na nás nikto nespomenul. Napokon my máme svetový deň zvierat každý deň a oslavujeme ho s každým, kto prispeje na záchranu našich nemých spoločníkov. Keďže máme momentálne finančných prostriedkov dostakok (i keď tých nie je nikdy dosť) a naše zariadenie nezvykne žobrať, ani som si poriadne neuvedomil, že je sviatok zvierat. Možno je to spôsobené aj tým, že som nezaznamenal v médiach žiadnu bombastickú kampaň, ako po iné roky. Pre ktorú organizáciu, to nebudem absolútne rozvádzať. Majú svoju internetovú stránku, takže im nemienim robiť reklamu.

Vopred sa ospravedlňujem všetkým, ktorí boli zvyknutí na našich stránkach čítať len slušné slová a vidieť prijateľné fotografie pre slabšie povahy. Dnes vám píšem bezprostredne po šokoch, ktoré som utrpel a ešte som poriadne nevychladol. Manželka to psychicky nezvládla a musela odísť domov. To čo nás dnes postretlo bolo "silné kafé" aj na iné dni, ako je deň po "oslavách". Takže sorry!

Od rána som cítil niečo vo vzduchu. Bolo mi akosi príjemne a to je u mňa dôvod na paniku. Mám totižto skúsenosti, že keď mi je dobre dlhšie ako 24 hodín tak začnem lietať v oblakoch. Pán Boh ma však veľmi rýchlo stiahne na zem a pripomenie, že žijem aj medzi ľuďmi. Manželka sa v týchto chvíľach na mňa hnevá a tvrdí, že si problémy privolávam sám. Ako keby som bol nejaký masochista. Snažil som sa ukľudniť, ale keď som dostal list od nášho dievčatka, ktoré sme zachránili pred troma rokmi od týrania rodičmi a písala, že ju prijali na Brnenskú veterinu, už som to nevydržal. Napäto som čakal, z ktorej strany to príde. Veď predsa nie je možné, aby sme žili tak dlho bez problémov. Náladu som mal dobrú aj kvôli tomu, že sa nám podarilo presvedčiť pani Matovičovú, aby si prišla pre svojich psov. Musím sa priznať, že som použil tvrdšie donucovacie prostriedky, ale inej cesty nebolo. Chúďa, prišla po ne na hrdzavej škodovke a všetkých desať ich nasúkala na zvyšné tri sedadlá. Darmo ja môžem tvrdiť, že som slušný a dobrý iba na tých, čo sú dobrí ku mne. Na niektorých ľudí moje varovania neplatia a musia sa poučiť na vlastnej koži.

Včera som sa dozvedel, že Národný úrad práce s nami nepredĺži zmluvu a od pondelka budeme musieť robiť toľko, ako doteraz siedmi. Ale tento problém sa mi zdal malicherný. Vo vytunelovanej spoločnosti som to očakával omnoho skôr. Dzurinda pravdepodobne neočakával, že voľby vyhrá, takže sa ani nezaujímal, či bude v kase dostatok financii aj po voľbách. Ale to som odbočil. O politike píšem na iných stránkach.

Takže k veci. Od rána ako som už písal, mi bolo veľmi dobre. Bol som si zajazdiť a s koňom pomodliť na Dubnickej kalvárii. Chodím tam takmer denne. Pre kone je to dobrý tréning a ja sa môžem v tichosti porozprávať s Najvyšším. Keď som sa vrátil, tak mi bolo oznámené, že sme dnes umiestnili troch psíkov. Ďaľší dôvod na spokojnosť. Potom som si stiahol spomínaný list od Janky a po ošetrení zvierat sme sa šli domov osprchovať. Kto to nevie, tak musím pripomenúť, že po našej očiste chodíme do útulku nocovať. Nemám odvahu to tu nechať bez dozoru i keď som presvedčený, že máme spoľahlivého psa na stráženie a práve ten mi spôsobil moju traumu. Teda zle som sa vyjadril. On nie, ale ten blbec, ktorý nám cez plot prehodil nešťastného tuláka. Darmo ja môžem upozorňovať, že Ziko je zabiják. Tí ľudia to jednoducho nerešpektujú. Môže sa stať, že raz prídem a nájdem tu ležať v krvi nejakého dobrodruha. Ešte raz sa ospravedlňujem za ten snímok, ale pociťujem potrebu vám poskytnúť ten pohľad. Zďaleka to nie je také drastické, ako keby ste to videli na vlastné oči. Musím pripomenúť, že je to už siedma tragédia.

[Zikova obeť]
Zikova obeť

Aby všetkému nebol koniec, celej tejto udalosti predchádzal telefonát nášho veterinára, že mu niekto pred bránku odložil krabicu plnú jednodňových šteniat. Tie šteniatka sa narodili včera t. j. 4. 10. (sv. František). Škoda reči…

Takže moja predtucha sa vyplnila. Čo myslíte, privolávam si tie problémy sám?

Kto číta našu stránku pravidelne, tak sa dočítal o článku v Momente, ktorý napísala Zita Sujová. Pri našom súkromnom rozhovore mi povedala, že ľudia nie sú tak skazení, ako si myslím. Ja som jej vtedy odpovedal, že niektorí nie, ale sú v menšine. Vraj svet nezmením a mám sa starať len o seba a našich nemých spoločníkov. Ja viem, že ho nezmením, ale chcem začať. Možno to bude môj syn, dcéra, alebo iný človek, ktorý sa pri mne poučí a bude pokračovať. Ale verte mi treba začať.

Pre Boha spamätajte sa!!!

V krajine, kde sa hrajú zlodeji na politikov. Polícia chce eliminovať vyčíňanie mafiánov, pritom sa sama správa horšie, ako ktorýkoľvek živý, alebo mŕtvy mafián. Korupcia už kvitne aj na verejných záchodoch. Kňazi sa snažia sprostredkovať Božie posolstvá a pritom žijú zhýralým životom. A takto by som mohol ďalej opisovať každú jednu profesiu a každú jednú ľudskú činnosť. V takejto krajine sa jednoducho nedá žiť bez toho, aby som si neotvoril "hubu".

Verte mi, ono je naozaj jedno, ktorá vláda je pri moci. Všetci sú podvodníci. Mňa určite nepresvedčia, že to robia pre naše blaho. Niet divu, že i plebs sa správa ako barbari.

Prosím vás, nedivte sa, že som odišiel z vášho sveta!!! Ja nie som blázon, len chcem život prežiť, nie pretrpieť.

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109118