Že by to bol koniec?
26.3.2003
Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť
Nikdy som si nechcel pripustiť myšlienku, že by naše zariadenie odišlo do stratena. Od marca tohoto roku je to viac než reálne. Zatiaľ je to len hypotetická otázka, ale nadobúda obludné rozmery.
Naše zariadenie stratilo svojho generálneho sponzora a od 1. 3. 2003 sme sa dostali do situácie, ktorá je pre nás neúnosna. Týmto mesiacom si musíme elektrickú energiu a vodu platiť sami. Nie je to zanedbateľná položka a ja som sa pristihol pri tom, že neviem ako ďalej. Bez elektriky a vody nemôžeme existovať. Pri súčasnom stave sa nám náklady zdvihnú takmer o 100%, čo je vlastne likvidačný problém. Podnikáme určité kroky, aby sme odvrátili skazu, ale zatiaľ sme nenašli riešenie.
Preto sa obraciam na vás, milí priaznivci a prosím o pomoc. V mojom prípade je to po prvý raz a preto i s rozpakmi. Musím si priznať, že som v koncoch. Vyjadrím to len jedinou vetou:
Pomôžte prosím, ak môžete!!!
Niektorí naši priatelia v zahraničí už podnikli určité kroky na odvrátenie neriešiteľnej situácie a mne nezostáva nič iné len dúfať, že ich aktivity budú mať zmysel. Nechce sa mi veriť, že naša päťročná snaha a množstvo zachránených zvierat skončí len kvôli tomu, že nemáme peniaze na uhradenie elektriky a vody. Je veľa možností ako pomôcť. Všetko ponechávam len na vás.
Celý tento smutný oznam ukončím myšlienkou jedného veľkého mysliteľa:
The greatness of a nation and its moral progress can be judget by the way its animals are treated.
(Veľkosť národa, jeho morálna výška môže byť posudzovaná podľa toho, ako sa správa ku svojim zvieratám.)
Mahátma Gándhí
Obsah