English , Deutsch

 
 

 

Aktuality

Radosť s trpkou príchuťou

18.2.2004

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Líza, psík, o ktorom sme poriadne ani nevedeli, že ho máme. Vždy poslušná, tichá a oddaná. Jediná chyba - epileptické záchvaty.

[Lisa]

Prijali sme ju presne pred dvoma rokmi. Zanedbanú, špinavú a hladnú tak, že po ceste do koterca olizovala chodník, na ktorom boli zvyšky jedla po kŕmení. Nikto z nás netušil, že je vážne chorá. Prvý záchvat na seba nedal dlho čakať. Pri úprave srsti sa nám zosypala. Bola to naša prvá skúsenosť s epilepsiou. Privolaný veterinár nám predpísal pre ňu lieky a záchvaty postupne ubúdali.

Líza tak mohla úplne kľudne čakať na nového pána. Nie, že by o ňu nebol záujem. Práve naopak, no po našom oznámení, že musí byť na liekoch, sa jej každý vzdal. Mohol som jej chorobu aj zatajiť, ale to nie je môj štýl. Vždy sme každého záujemcu dôkladne informovali o jej zdravotnom stave.

Líze u nás nebolo zle. Dá sa povedať, že od prvej chvíle javila známky spokojnosti. Predsa len mala všetko, o čo prichádzala v predchádzajúcom živote. Deti ju milovali a takmer denne česali je kučeravú srsť. Mala dostatok jedla, takže netrpela núdzou.

Predvčerom potom tá neuveriteľná správa: jedna pani z Rakúska si chce Lízu adoptovať nie napriek tomu ale práve preto, že má epilepsiu. Lízu mal čakať rozprávkový život v Rakúsku. V rodine s dvoma ďalšími psíkmi, deťmi, záhradou, kresielkom...Tešili sme sa spolu s ňou. Naša radosť však netrvala dlho.

Pri zdravotnej prehliadke našim veterinárom pred cestou do Rakúska sme sa dozvedeli krutú pravdu. Líza má rakovinu v neliečiteľnom štádiu a jej transport sa nedoporučuje...

Možno si položíte otázku, prečo sme na to neprišli skôr. Aj ja si to vyčítam. Väčšinou sa však s ňou hrávali deti a i keď bola Líza nadmieru priateľská, nedôvera k ľuďom bola v nej silno zakorenená. Nikdy pri hre neodhalila brucho a dala sa pohladiť len po chrbte a hlave. V zime sme ju nestrihali a dlhá srsť na bruchu skrývala rastúci tumor.

Zasiahol nás veľký žiaľ. Stačilo tak málo a Líza by zvyšok svojho života prežila v kruhu milujúcich ľudí. Určite uvelebená na pohovke a slastne vychutnávajúca svoj krásny osud. Ešte sme sa z toho nespamätali.

Veterinár nám dal utišujúce lieky a nám nezostáva nič iné, len dúfať, že jej koniec nepríde rýchlo. Zatiaľ Líza netrpí. Má veľký apetít a denne sa teší na prechádzky. Rozhodli sme sa Lízu nechať žiť pokiaľ to bude možné. V prípade, že by sa choroba prejavila naplno a Líza by stratila chuť žiť, uspíme ju a budeme na ňu tíško spomínať.

Update 27.2004:

Líza bude žiť! Pozrite si článok Radosť radostná

 

 

Obsah

 
Návšteva č. 109065