Bojové psy

Dlho som zvažoval ako a preco chcem napísat nieco o týchto plemenách psov. V poviedke o Zikovi som sa zmienil, že som velkú chut do práce s cudzími, bojovými psami nemal.

Nie, že by som mal z nich strach, alebo nedajbože averziu. No pocitoval som urcitú zodpovednost voci nim a bol som si vedomý možného zneužitia týchto zvierat clovekom na iné úcely.

Za obdobie mojej cinnosti mi prešlo rukami niekolko desiatok psov rôznych bojových plemien. Priznám sa, že som ani nepátral po tom, kto im dal taký hanlivý prívlastok - bojové.

Bolo to pravdepodobne tým, že sa v minulosti používali v prvých líniách vo vojnách a neskôr pre sadistické zábavy. Ludí vždy fascinoval pohlad na násilie a krvavý súboj medzi zvieratami. Nájdu sa i takí, ktorí vyhladávajú súboje aj medzi ludmi, bez stanovených pevných pravidiel. Stací si pustit TV s hociktorým programom zo zámoria. Násilie je na väcšine volitelných programoch. V osemnástom storocí už bola snaha o zákaz týchto súbojov, ale do dnešného dna sa ich nepodarilo, i napriek zákonom úplne zlikvidovat. Clovek je už raz taký. Co je zakázané, je najviac žiadané. Po spadnutí železnej opony sa i na Slovensku rozmohol tento "šport". Nechcem moralizovat, alebo odsudzovat túto cinnost. Z mojich riadkov je jasné, aký názor zastávam a napokon sú u nás na to zriadené úplne iné inštitúcie. Ja sa chcem len pristavit pri týchto psoch a napísat nieco na ich obhajobu.

V médiách sa v posledných rokoch množia správy o tom, kde a kedy napadol pes cloveka. Niektoré prípady sa naozaj skoncili tragicky. Ked sa však na to pozerám z ktorejkolvek strany pohladu, vždy za to môže clovek. Bud je to nezodpovedný chovatel, alebo nezodpovedná samotná obet útoku.

Nedá mi, aby som vám neopísal príbeh, ktorý sa odohral nedávno nedaleko nášho zariadenia. Niekolko desiatok metrov od nás je autoservis, ktorý je v neprítomnosti majitela strážený rottwajlermi. Bolo to v nedelu popoludní a objekt celých kasární bol v hlbokom klude. Jediní, kto musia pracovat sme my, pretože naše zvieratká nie sú bicykle a potrebujú každodennú starostlivost. Ked mám pravdu povedat, tak nedela je najkludnejší den v útulku. Pri svojej cinnosti okolo koní som zacul neidentifikovatelné škreky. Priznám sa, že som netušil, kto ich môže vydávat. Nazrel som cez náš betónový plot a videl, ako sa medzi autami mihol chlapec vo veku môjho staršieho syna. Ten pohyb bol neopísatelný. Keby to bolo v telocvicni, tak si myslím, že ten chlapec nacvicuje gymnastickú zostavu. V momente mi prebehlo hlavou, že je zle. Rozbehol som sa k spomínanému objektu bez toho, aby som uvažoval o svojej bezpecnosti. Tak rýchlo som neutekal ani ked som mal zdravú nohu. Rozhodovali sekundy. Ci to bol osud, alebo náhoda, v ten den majitel autoservisu nechal volne behat len jedného psa. Pribehol som k nim a ocami zatlacil rozvášneného psa do koterca. Chlapca sa mi podarilo dostat cez plot a až vtedy som si uvedomil, co všetko sa mohlo stat. Možno by som to ani ja nerozchodil, keby tí psi boli dvaja. Urcite by sa navzájom podporovali a boli odvážnejší. Ked sú za plotom ide z nich hrôza. Jediné štastie pre toho chlapca bolo, že ten pes sa s ním iba hral. Pohadzoval si ho ako pneumatiku. Mimochodom hra s pneumatikami je ich najväcšia zábava dlho do noci. Niekedy sa ani nezastavia a hrajú sa až do rána. Vtedy toho vela nenaspím, pretože naši psi ich výdatne povzbudzujú svojim štekotom.

Chlapca si pohadzoval z miesta na miesto, ale nejaké vážne zranenia mu nespôsobil. Podla odevu, ktorý na nom plápolal som usudzoval, že to bude na desiatky stehov. Naštastie okrem šoku, niekolkých podliatin a znicenej teplákovej súpravy, z toho vyviazol velmi dobre. Po skontrolovaní zdravotného stavu som ho zaviezol k rodicom. Nechápal som, že vôbec nevedeli, kde sa ich dieta celé popoludnie nachádza.

Nechcel som opísat tento príbeh, aby som nejakým spôsobom poukázal na svoju odvahu. Kto ma pozná vie, že jej mám dostatok. Chcel som poukázat na skutocnost, že rodicovskou lahostajnostou mohol vyhasnút detský život. Viem si živo predstavit, aká mediálna kampan by sa strhla proti majitelovi toho psa a bojovým psom samotným. Pritom ten pes nerobil nic iné len to, na co bol cvicený. Strážil majetok svojho pána.

V poslednej dobe sa najmä v západnej Európe robia rôzne opatrenia na obmedzenie chovu, alebo dokonca zákaz týchto plemien vôbec. Žial úradníci, ktorí pracujú v legislatíve, svojim rozhodnutím odsúdili na smrt, alebo doživotný trest odnatia slobody v útulkoch stovky, ak nie tisíce týchto zvierat. Márne sa majitelia snažia obhájit svoj postoj k týmto i ked na pohlad drsným, no nežným, nemým spolocníkom. V case, ked o všetkom rozhodujú média a najmä peniaze, niet šance na iný názor. Pritom by stacilo každého majitela takéhoto psa preverit, ci je spôsobilý na jeho chov. Osobne poznám niekolko psov, ktorí svojim výzorom vzbudzujú rešpekt, ale sú tak vychovaní, že by neublížili ani muche. Naproti tomu na pohlad pekní, milí krpci sú neurotickí a spôsobujú svojim správaním nemálo problémov, ci už svojmu majitelovi, alebo širokému okoliu obyvatelov sídlisk.

Nedávno som sa dostal k štatistike o napadnutí cloveka psom. Ten nepomer medzi velkými psami a tými malými ma prekvapil. Takmer 80% napadnutí spôsobili jazvecíci, pudli, kokršpanieli a ja neviem ešte aké malé plemená. Môžete namietat, že malý pes nespôsobí tak velké zranenia. Áno, v tomto s vami súhlasím. Ale zlikvidovat, alebo zdecimovat niekolko plemien psov, ktorých korene siahajú až do dávnoveku, sa mi zdá nespravodlivé. Ja osobne by som potrestal výnimocnými trestami práve tých nezodpovedných majitelov. Som presvedcený, že existuje vela spôsobov, ako zabezpecit ochranu obyvatelstva bez tak radikálnych riešení. Záleží len na nás a našej ochote byt tolerantnými voci životu a hlavne žit jeden pre druhého. Nezáleží na tom, v akej podobe sme sa narodili na tomto svete. Všetko má svoje dôvody a svoje súvislosti.

Pocas mojej cinnosti som dostal nemálo ohlasov na môj názor ohladne problematiky chovu bojových psov. Tie kritické nebudem vôbec brat do úvahy i ked rešpektujem názor ich odosielatelov. Taktiež vás s nimi nebudem oboznamovat. Takých názorov si nájdete desiatky v ktorýchkolvek novinách a casopisoch. Kedže som sa rozhodol nejakým spôsobom obhajovat tieto plemená, budem sa venovat len pozitívnym ohlasom.

Ako som už spomenul, sám osobne som vychoval, alebo napravil niekolko týchto psov. Ziko bol špecifický prípad a mna dodnes mrzí, že som sa dal nahovorit pôvodným majitelom a zobudil som v nom jeho agresivitu. Mojim trestom je, že musím neustále kontrolovat všetky bezpecnostné opatrenia, aby nedošlo k tragédii.

Po týchto skúsenostiach som sa rozhodol, že už nikdy nepomôžem nikomu podporovat takého psa k agresivite. Zatial sa mi to darí i ked musím priznat, že niektoré ponuky za výcvik a dosiahnutie agresívneho správania sa psa boli naozaj lukratívne. Mal som velké nutkanie vychovávat reprezentanta tohto plemena od štenata. Príležitost prišla úplnou náhodou, ked sa práve Zikovi a Essy narodili štenatá.

Zadar

Narodenie a starostlivost o odchov týchto šteniat som opísal v jednej z vianocných poviedok. Psa, ktorého som si z toho vrhu ponechal som pomenoval Zadar. Meno nebolo náhodné, pretože ten psík sa naozaj zadaril.

Nechcel som ho nikomu zverit do opatery, pretože bol typickým

Zadar

predstavitelom tohto plemena. Už od svojho útleho veku bol nesmierne dominantný a pri krmení sme ho museli od ostatných šteniat izolovat. Keby sa narodil taký pes majitelovi zápasníckych psov, bol by urcite jeho favoritom. Zadar bol velmi tažko zvládnutelný a žil doslova bez rešpektu. Prvé mesiace jeho života som ho nechával volne behat po areáli s ostatnými psami a v kútiku duše dúfal, že ho niektorý naucí slušnému správaniu. Bol velmi hravý, ale na druhej strane spôsoboval ostatným psom bolest. Jeho hra nikdy neskoncila dobre. Jediný pes, ktorý si s ním vedel dat rady bol napodiv malý Batman. Batman svojim vzrastom jazvecíka ma levie srdce bojovníka. Bolo to spôsobené i tým, že je to môj osobný pes. Ci sa to niekomu páci, alebo nie, psy jednoducho získavajú povahu svojich pánov. Vždy som však dbal o to, aby sa Zadar nezaplietol do ozajstnej bitky. Po takej skúsenosti je len krôcik k tomu, aby v budúcnosti preventívne likvidoval všetkých okolo seba.

Pri výcviku takéhoto psa je nesmierne dôležité vštepovat mu od útleho veku, co môže a co nemôže robit. Neuposlúchnutie zákazu je treba nekompromisne potrestat. Samozrejme nie palicou, alebo kopancami, ako som bol neraz svedkom pri sledovaní výcviku "uznávaných" kynológov. Mimochodom výchova psa k uposlúchnutiu zákazu je dôležitá pri všetkých plemenách psov. Cím skôr sa s tým zacne, tým menej problémov vám bude váš milácik spôsobovat v budúcnosti. Vela psíkov sa práve preto ocitá v útulkoch. Dôvodom tohto rozhodnutia je nezvládnutie psa v dospelosti.

Samotný výcvik bol bez problémov, takže k tomu sa nebudem vyjadrovat. Najväcšie tažkosti nastali, ked sa Zadar dostal do pubertálneho veku. Zacal presadzovat svoju silu a niekedy hrozilo, že nezostane iba pri hre. Uvedomil som si, že ho nadalej nemôžem chovat v spolocnosti ostatných psov. Bol som rozhodnutý, že ho umiestnim do dobrej rodiny a budem pokracovat vo výchove. Žial, vždy onho prejavili záujem, len pochybné indivídua. Ponúkali mi zan rozprávkové peniaze. Naštastie i ked sme mali nemalé financné problémy, nikdy som nepodlahol lákavej ponuke.

Približne v jednom roku jeho života nás navštívil milý manželský pár. Pri komunikácii s ludmi dávam vždy na svoju intuíciu a ani teraz som sa nemýlil. Zadara som im doslova daroval a dodnes nelutujem. Mrzí ma len to, že sa odstahovali zo Slovenska a ja sa s ním už pravdepodobne nestretnem. Na druhej strane s jeho rodinou som v kontakte, takže sa vždy dozvedám len samé dobré správy. Pre vašu zaujímavost vám so súhlasom majitelov dám k nahliadnutiu cast korešpondencie a ich ohlas na bojového psa z mojej školy. Meno Zadar sa im nepácilo, tak ho premenovali na Brita.

Už drív jsem taky chtela neco napsat k našemu Britovi. Nezalitovala jsem ani jednou , že jsme si ho vzali. Naopak, mrzí me nekdy, že jsme ho nepoznali drív , ješte jako štene. Ale pak by asi nebyl takovej, jak ted. Nechci, aby to znelo jako nadnesene, ale lepšího psa si nemohu prát, nevymenila bych tu smradlavku za nic. Kdyby jsi vedel, jak je vdecný!

Poslouchá porád základní povely - Ke mne, sedni, lehni , zustan apod. jen ty nejzákladnejší, ale jak robotek.

Neboj: Nikdy nezapomínám, že je to bojový pes, který nás muže kdykoliv, jak se ríká prekvapit, mám to stále v podvedomí!

Dneska chodíme ven bežne s vodítkem, ale vetšinou na volno ale s náhubkem vždycky . Na ostatní psy reaguje v pohode, zatím nevyjel po psovi nikdy první, je prátelský k ostatním psum, ale nedej bože , když si na nej chce nejakej cizí pes zkoušet nadrazenost, zacít vyrývat apod. Upozornuji, že se dokáže o sebe postarat.

Jak už jsem se zmínila, je hrozne vdecnej, kdyby si jen vedel, jak nás vítá když se vracíme z práce domu, doslova píská, je tak štastnej že muže u nás jen ležet, ale respektuje jen Martina a me, jezdím s ním taky k rodicum, mají velkou zahradu, pres den je vetšinou na zahrade, v noci je s námi, moje rodice toleruje, ale to je tak asi vše, nekdy ríkaj , že je to potvora, neplatí na nej nic, Zkrátka nedá se koupit za kus žvance , jak já ríkám, nechce se s nimi ani moc mazlit. Musím opravdu uprímne ríct, že bere jen nás, a tak to má asi být, vážím si ho i proto. Není agresivní , nezaznamenali jsme zatím žádnou agresi vuci lidem, pravda ale je, že perfektne hlídá, náš byt je jenom jeho a náš, žádné jiné cizí lidi tam nesnese, dokáže to dát pekne najevo, musíme ho vždy trochu zkrotit, ale vesmes si tam ani cizí lidi nevodíme. Je velmi mazlivý, nechtej ani vedet kam všude mi strcí tu svojí smradlavou tlamu, nejradeji se nechá drbat na pupku.

Tenhle rok bychom chteli zacít stavet, máme celkem velký pozemek u Prahy , neco kolem 2500 m2, taky to bude pro nej lepší než být v tom byte. I když se mi nezdá , že by v byte strádal, nejradeji je s námi, nehlede na to kde je. Ješte jednou musím ríci , že jsme fakt štastní, že ho máme a ver , že vše píšu uprímne, jsou to moje osobní pocity. Už budu koncit, jsem ráda , že jsem Ti mohla trošku napsat o tom našem šmudlovi. Zdravím Tebe i celou Tvou rodinu a preji Vám , aby jste to zvládali všichni okolo tech zvírat v pohode.

Zdraví Petra.

Neviem, ci vás dostatocne presvedcil tento list a priznám sa ani nechcem menit váš názor. Urcite sú medzi vami i takí, ktorí s týmito psami naozaj zažili nepríjemnú skúsenost. Chcel som len oslovit najmä tých kriklúnov a kritikov, ktorí vôbec nevedia o com píšu, alebo rozprávajú. Žial, ich názor verejnost vníma ako ten najsprávnejší.

Mám potrebu vyriect jednu výzvu pre ludstvo: Ludia spamätajte sa, pretože perom a rôznymi informacnými médiami sa dá naozaj s vami manipulovat.

V predchádzajúcich dvoch castiach som sa venoval najmä bojovým psom, ktorí boli k nám privezení zo západu, respektíve na ich šlachtenie mala vplyv západná kultúra. V poslednej dobe sa k nám dostávajú psy z východu, lepšie povedané zo strednej Ázie. Tieto bojové psy nie sú o nic menej zaujímavé a pri nesprávnom zaobchádzaní i nebezpecnejšie, ako psy západné.

Rec bude o línii psov, tzv. alabajoch. V porovnaní s európskymi psami je to úplne iné plemeno a ja si dnes dovolím na základe svojich skúsenosti tvrdit, že by som ho po stránke povahových vlastností medzi psov ani nezaradoval. Ak je to naozaj pes, tak je to šlachtic medzi psami. Ak by mal niekto záujem dozvediet sa viac o tomto plemene, existuje už dostatok odbornej literatúry a rôznych clánkov od chovatelov, ktorí sa venujú len tomuto plemenu. Preto by som sa nerád venoval tejto téme, aby náhodou nedošlo k duplicite názorov. Ja vám chcem opísat tieto tvory z úplne inej strany pohladu, ktorý som získal zbieraním skúseností pri pozorovaní správania sa týchto zvierat. Dopredu upozornujem, že ešte stále nemám dostatok skúseností a bude velmi dlho trvat, kým nadobudnem ten pocit, že už viem toho o tomto plemene dost.

Prvýkrát som sa stretol s predstavitelom tohto plemena kedysi v minulosti, približne 18 rokov dozadu. Pri pohlade nan ma nesmierne oslovil a ja som pocitoval túžbu takého psa vlastnit. Naneštastie majitel tohto psa tragicky zahynul a ja som na dlhé roky stratil kontakt s týmto plemenom. Po nežnej revolúcii, alebo si to nazvite ako chcete, som niekolko krát navštívil Rusko. Pri jednej príležitosti, ked som potreboval kúpit niekolko koní, sa mi opät podarilo uvidiet toto majestátne zviera priamo v jeho domovine. Bol to úchvatný zážitok vidiet alabaja pri svojej každodennej práci. Vo svojej pôvodnej vlasti je nenahraditelným spolocníkom a ochrancom svojho pána, jeho rodiny a celého majetku. S urcitostou môžem tvrdit, že silnejší a povahovo vyrovnanejší pes ani neexistuje. Bolo to priam neskutocné, co ten pes musel v priebehu dna dokazovat a pritom som ho pocul i v noci výstražne poštekávat. Netuším, kedy odpocíval.

Od toho dna a po týchto skúsenostiach sa pozerám na toto plemeno ešte s väcšou úctou. Mal som možnost jedno štena priviest k sebe domov, ale môj život bol v tom období velmi hektický. Uvedomoval som si, že by som nan nemal dostatok casu. V tom období bolo týchto psov na Slovensku velmi málo. Naneštastie, kedže peniaze vládnu svetom i toto plemeno sa v poslednom case na Slovensku rozmohlo. Môže si ho dovolit takmer každý, pretože som videl v inzeráte ponuku aj za smiešnych 500Sk. Poznám i serióznych chovatelov, ktorí zvažujú, komu by takého psa predali, ale sú i takí, co ich chovajú vyslovene pre peniaze. Najväcší problém je v tom, že neskúsení chovatelia vidia v tomto plemene obycajného psa. Túto chybu neraz olutovali, ale väcšinou neskoro.

Kedže naše zariadenie je z väcšej casti financované najmä z výcviku a nápravy povahových vlastností psov i mne sa dostali casom do rúk príslušníci tohto plemena. S urcitostou môžem povedat, že žiaden pes nevie pretlmocit svoj strastiplný príbeh a dôvody preco sa mi dostal do rúk lepšie, ako alabaj. Ja osobne som ich cvicil, ak sa to vôbec dá tak nazvat pät, z toho iba dvaja boli skutocní reprezentanti svojho rodu. Alabaj potrebuje pre svoj plnohodnotný život a prácu majitela, ktorý má vo svojich génoch zakódovanú prirodzenú autoritu, nie je zakomplexovaný a prejavuje úctu voci svojmu psovi. Žial, ako som už spomenul iba dvoch z piatich postretlo toto štastie. V takom prípade nie je potrebné tohto psa ani cvicit. Chcel by som vám opísat životné príbehy týchto dvoch alabajov. Každý z nich mal však iný osud.

Andy

Prišiel ku mne po velmi zlých skúsenostiach, ked ho majitelia z rodinných dôvodov museli umiestnit u svojich známych na chalupe. Do toho casu žil v rozprávkovom svete plnom úcty, lásky a vlúdneho slova. Po príchode na nové pôsobisko bol po niekolkých dnoch zavretý do koterca, kde nesmierne trpel. Vraj sa ho tí ludia báli. Podotýkam, že Andy v tom case nemal ani rok. Tu sa musím pristavit a vyriect jednu velkú myšlienku." Tam kde je úcta, nemôže byt strach". U tohto plemena je to holá skutocnost. Po návšteve majitelov u svojich známych, nemienili daný stav trpiet a oslovili mna. Andyho som prevzal vo velmi zlom psychickom stave a trvalo týždne, kým mi zacal dôverovat. Po tomto zlome bol mojim najoddanejším spolocníkom a jeho výcvik bol pre mna doslova relaxom. Vôbec som nechápal, ako môže tak rýchlo reagovat na moje povely. Sledoval som ho aj pri strážení. V prvé dni, ked som ho nechal volne behat po areáli som spozoroval, že neustále mení miesto a je nespokojný. Nevedel som si to vysvetlit. Až napokon som pochopil. Po urcitom case zostával ležat len na jednom. Ked som tam raz za nim prišiel, tak som zistil, že je to najideálnejšie miesto na to, aby mal výhlad na celý pozemok. Svojim pohladom ho neustále sledoval a nikdy mu neunikol žiaden podozrivý pohyb. Vela toho nenaštekal, ale ked bolo treba, tak vedel poriadne zaútocit. Už som si ho chcel aj ponechat, no došlo medzi mnou a majitelmi k urcitému nedorozumeniu, pretože som sa nevyjadril dostatocne presvedcivo, že ho chcem. Našli mu nový domov a podla všetkého je naozaj štastný.

Roxor

Druhý a velmi dobrý pes bol Roxor. K tomu som musel denne dochádzat do nedalekého kúpelného mesta, takže som mal možnost vidiet v akom prostredí bol vychovávaný. Ked som s nim zacal pracovat, mal vek odrasteného pubertiaka. Bol si však vedomý svojej sily. Bol nesmierne ucenlivý, ale jeho dôveru som si nikdy nezískal. Jednoducho ma chápal, ako nutné zlo a všetko, co som od neho vyžadoval i splnil. Bol nesmierne hrdý a nikdy sa mi nepodlizoval. Nebudete mi asi verit, ale nepodarilo sa mi ho pohladit tak, aby som nepocitoval zimomriavky po chrbte z prípadného napadnutia. Stále bol v strehu a poslúchal len na základe ústnych pochvál. V prítomnosti svojich majitelov bol doslova agresívny a len jeho mladost mu bránila v tom, aby ma napadol. Ešte nikdy som sa nestretol s tak hrdým a dôstojným psom. Nikdy sa mi ho nepodarilo primät k hre a ani sa s ním pomazlit. Bol si vedomý toho, že ho rodina neopustila, takže nepocitoval potrebu nájst si nového pána.

Taktiež mu od rodiny nechýbala láska a úcta. Jeho rodina žila v harmonickom prostredí. Bol som jeden z mála ludí, ktorý mal možnost vdaka Roxorovi vidiet, ako žijú vo všedné dni i pocas Vianocných sviatkov. Tieto psy, ked žijú v rodinnom kruhu, musia mat v hlave jasno kto je v dome pánom a taktiež musia poznat svoj stupienok v hierarchii. To pripadá do úvahy, ked je v rodine ešte iný pes, alebo iné zviera, napr. macka, alebo kôn. V opacnom prípade je samozrejme, že musí byt na samom konci. Pokial je rodina rozhádaná a mení každú chvílu pravidlá spolužitia, u aziatov dochádza k zmätku a nastanú komplikácie.

Tieto psy vo svojej domovine boli neustále zamestnané. V prípade, že im neumožníte dostatocný pohyb a prácu, nikdy sa naplno neprejavia.

Aziat je pes - osobnost, s ktorým musíte jednat ako s rovnocenným partnerom. Neznáša pokoru a každý neuvážený agresívny krok z vašej strany chápe ako urážku. V takom prípade je len otázkou casu, kedy vám to vráti aj s úrokmi. Preto s ním zaobchádzajte múdro a najmä s úctou. Len vtedy sa vám odvdací neskonalou vernostou a oddanostou až za hrob.