English , Deutsch

 
 

 

Ohlasy a názory

Vážení čitatelia!

[ohlasy a nazory]Ďakujeme, že ste prejavili záujem o problematiku týraných a opustených zvierat. V prípade, že máte nejaké pripomienky k našej stránke, môžete tak spraviť prostredníctvom e-mailu utulokdca@stonline.sk Nevyhýbame sa ani konštruktívnej kritike na našu činnosť. Len tak môžeme skvalitňovať naše služby.

Upozornenie: zverejňované budú iba listy riadne podpísané a s úplnou adresou, po preverení totožnosti pisateľa.


 

 

Útulok v údolí na Slovensku

16.2.2009

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť

Zdroj, portál stadthunde.com

"Útulok v údolí“ na Slovensku

Prominentný mops podporuje útulok

Príbehy nás dojímajú. Život je plný príbehov, a len málo z nich je pravdivých. Toto je pravdivý príbeh o Pusinke, jednej štvornohej Popolušky, ktorá sa stala princeznou; a o Viliamovi Jarošovi, mužovi, ktorý obetoval svoj blahobyt aby pomáhal zvieratám.

Pusinka je dieťa šťasteny. Keby psy vedeli, čo je rozprávka, bola by sa táto psia dáma bez pochýb cítila tak, ako keby sa v nej ocitla. Pretože v jej domovine, na Slovensku, ju čakal krutý koniec na ulici, tak, ako je to súdené nemálo psom. Pusinka bola stvorenie, ktoré, zdá sa, prenasledovalo nešťastie. Nielen že jej chýbalo jedno oko, ale aj jej dýchacia trubica bola deformovaná a ťažko sa jej dýchalo. Istý rozsudok smrti tam, kde dokážu prežiť len tí najsilnejší.

Avšak osud to s Pusinkou myslel dobre a urobil zo štvornohej Popolušky, ktorú v jej domovine nikto nechcel, milovanú princeznú, o ktorú sa všetci starajú. Medzi časom bola nielen úspešne operovaná, ale žije aj u možno najväčších milovníkov mopsov vôbec.

Táto malá mopsia dáma, ktorá bola podľa svojej srdečnej povahy pokrstená menom „Pusinka“, je dnes spoločníčkou slávneho „Sira Henryho“, prvého mopsieho spisovateľa na svete a jeho pánov: "gurmánskeho pápeža“ Gerda Käfera z Nemecka a jeho životnej partnerky Uschi Ackermann.

Ochrana zvierat je pre Uschi Ackermann a Gerda Käfera ozajstnou srdcovkou Pretože srdcovou záležitosťou oboch fanúšíkov mopsov je ochrana zvierat. „Je to naozaj jedna z najmilších mopsov, akého som v poslednom čase zažil. Musí dostávať veľa lásky, ale všetko zasa vráti späť. Je taká šťastná a pripadá si ako v rozprávke o tisíc a jednej noci.“ hovorí Gerd Käfer v interview.

Osud to s touto mopsou dámou myslel dobre. V Pusinkinom prípade mal osud aj meno. Viliam Jaroš. Radi by sme ho nazvali hrdinom, ale od neho by sme si za to vyslúžili zamračený pohľad, pretože pre neho sú dôležité zvieratá a samoľúbosť nemá rád. On bol ten, ktorý potreboval pomoc a s pomocou zvierat sa sám zachránil, vysvetľuje, keď ho niekto nazve „záchrancom zvierat“.

Pritom je Jarošov príbeh príbehom jedného z hrdinov, ktorí sa po mnohých úskaliach života venujú svojmu ozajstnému poslaniu a realizujú ho nezištne a vytrvalo. Viliam Jaroš dnes vedie jedinečný "Útulok v údolí" v Dubnici nad Váhom, na severozápade Slovenska.

„Útulok v údolí“ zachránil viac ako 4000 zvierat

Omnoho viac ako 4000 zachránených zvierat môžeme pripísať k dobru mužovi, ktorý nám nedovolí označovať ho ako záchrancu zvierat. Už v detstve boli zvieratá pevnou a úplne samozrejmou súčasťou jeho života – bolo mu celkom jedno, či to boli jeho psi alebo hadi, ktorých si vo vani s dôverou obtáčal okolo krku, z čoho jeho mama veľmi nadšená nebola.

Ale ani on nebol uchránený pred tým, čo sa nám ľuďom môže stať: zanechal to, čo bolo pre neho naozaj dôležité. V očiach ľudí okolo neho to bol on, ktorého považovali za veľmi úspešného. Ako uznávaný novinár a podnikateľ mal všetko, po čom iní túžia: „Mal som možnosť kupovať autá, postaviť si veľký dom, žiť a podnikať. Mohol som si dovoliť veľmi veľa vecí, mohol som cestovať, ale nebol som šťastný,“ dnes už to vie.

Nehoda pri jazde na koni vytrhla tohoto profesionálneho jazdca zo všedného života a pripútala ho na jeden rok na invalidný vozík. A s neschopnosťou pohybovať sa prišlo premýšľanie. Nebol to nedostatok pozornosti alebo chýbajúci rešpekt pred týmto zvieraťom, ktorý nehodu spôsobil? Bol jeho život naozaj tým, čo chcel? Bol niekedy šťastný, a ak áno, čo ho urobilo šťastným? Čím býval a čím sa stal?

Toto poznanie bolo viac ako jasné. „Zvieratá mi v živote robili veľa radosti, tak som im ju chcel nejako oplatiť," vysvetľuje jednoducho. Svätá Alžbeta Durínska raz poslúchla radu, že vnútorný pokoj nájde len vtedy, ak nakŕmi hladných. Pána Jaroša samozrejme nechceme porovnávať so sväticou, pretože potom by na nás pozeral s ešte zamračenejšou tvárou. Ale aj on vyjednával s Bohom: Ak by ešte niekedy chodil a úplne sa vyliečil, zmenil by život a zasvätil ho zvieratám.

Jaroš sa upísal ochrane zvierat

Boh neváhal, a Viliam Jaroš dodržal svoje slovo. A preto teraz existuje „Útulok v údolí“, na niekdajšom vojenskom pozemku, ktorý výhodne získal od istého milovníka psov. S nekončiacim nasadením a s použitím všetkých svojich úspor tu Jaroš vytvoril útočisko pre tých, ktorých už nikto nechcel, ktorí sú odmietnutí a zanedbaní. Kone, psy a iné zvieratá.

Luxus dnes pre Viliama Jaroša neexistuje. Blahobyt vymenil za každodennú ťažkú prácu. Voľno má len vtedy, keď je chorý – dovolenka pre neho neexistuje odvtedy, odkedy spláca svoje dlhy u Boha. A to už trvá desať rokov. Ale teraz je už šťastný – konečne.

Jeho predchádzajúci život mu nechýba, práve naopak, myslí si, že až prostredníctvom zvierat dokázal znova duchovne vyzdravieť. „Netúžim po sláve a uznaní. Od ľudí neočakávam žiadnu vďaku. Toto všetko príjmam od svojich nemých priateľov. Žiaden ľudský tvor by nevedel vyjadriť lásku a radosť zo života tak ako zviera."

Ochrana zvierat dala jeho životu nový zmysel

Pri svojej neúnavnej práci ho podporuje tím ľudí, ktorý tak isto ako on našiel pri práci so zvieratami nový zmysel života, medzi jeho pomocníkov patrí aj priateľka Martina, ktorá študuje kynológiu, ako aj traja bezdomovci, ktorí pomáhajú ako vedia.

V súčasnosti sa on a jeho spolupracovníci starajú o 58 psov a 16 kôz, ktorých mlieko sa používa na kŕmenie šteniatok. Svoj domov tu našlo aj 12 koní, pretože ako vyučený opatrovateľ koní, ktorý dlho pracoval v bývalom štátnom žrebčíne v Motešiciach, je Viliam Jaroš naozajstný zaklínač koní. Pomoc tu však nájdu aj neobyčajní hostia ako napríklad rodinka ježkov-sirôt.

Vďaka jeho profesionálnej webovej stránke vo viacerých jazykoch a jeho dobrých kontaktoch sa príbeh tohoto útulku stáva čoraz známejším. A to je jediná nádej pre Útulok v údolí, pretože na Slovensku ochranu zvierat neberú príliš vážne. Viliam Jaroš sa nemôže spoliehať na pomoc štátu.

Preto je pre Uschi Ackermann a Gerda Käfera veľmi dôležité, že sa príbeh Viliama Jaroša dostal k ľuďom s inou kultúrou v oblasti ochrany zvierat. Pretože niekedy sú aj hrdinovia odkázaní na pomoc – aj takí hrdinovia, ktorí nimi nechcú byť.

Podpora pre „Útulok v údolí“

Kto chce Viliama Jaroša, jeho spolupracovníkov a predovšetkým jeho štvornohých chránencov podporiť, môže tak urobiť rôznymi spôsobmi. Všetky potrebné detaily nájdete, keď kliknete na tento banner:

Alebo to urobíte jednoducho tak, ako Ursula Ackermann a Gerd Käfer a darujete jednému z chránencov pána Jaroša domov plný lásky – a splníte tak malý psí rozprávkový sen. (je)

Obsah

 
Návšteva č. 103415